Lukáša 13

Nádej pre kazdého

1 V tom istom čase priniesli Ježišovi správu, že Pilát dal povraždiť niektorých Židov z Galiley, keď práve obetovali.2 „Myslíte si, že tí Galilejčania boli väčší hriešnici ako vy? Že práve preto ich stihol taký osud?3 Vôbec nie. Ale nech vám je to na výstrahu: aj vy takisto zahyniete, ak nezanecháte zlé skutky a neoľutujete svoje hriechy.4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti nešťastníci, na ktorých sa zrútila veža v Siloe, boli najväčšími hriešnikmi v Jeruzaleme?5 Vôbec nie! Ak neprestanete robiť zlo a neoľutujete svoje hriechy, takisto zahyniete.“6 Potom im porozprával toto podobenstvo: „Istý človek mal vo svojej záhrade figovník. Keď si prišiel pooberať ovocie, nič na ňom nenašiel.7 Povedal záhradníkovi:‚Pozri, už tretí rok čakám, že sa na ňom niečo urodí, ale márne. Vytni ho, lebo tu iba prekáža!‘ Ale záhradník sa prihováral:8 ‚Pane, nechaj ho ešte jeden rok! Okopem ho, pohnojím,9 a ak ani na budúci rok neprinesie ovocie, potom ho vytni.‘ “10 V jednu sobotu učil v synagóge.11 Bola tam žena, ktorá už osemnásť rokov trpela ťažkou chorobou: celá bola zohnutá a nemohla sa vystrieť.12 Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal: „Žena, je koniec tvojmu trápeniu.“13 Položil na ňu ruky a v tej chvíli sa žena narovnala a oslavovala Boha.14 Ale predstaveného synagógy pobúrilo, že Ježiš uzdravuje v sobotu, a napomínal zástup: „Šesť dní sa má pracovať. Vtedy prichádzajte a dajte sa uzdravovať, nie v sobotu.“15 Ježiš mu povedal: „Pokrytci! Či vy nepracujete v sobotu? Či každý z vás neodväzuje v sobotu vola alebo osla a nevedie ho napojiť?16 A vy si myslíte, že je to hriech, ak som túto židovskú ženu práve v sobotu vyslobodil z pút, v ktorých ju satan držal osemnásť rokov?“17 Táto odpoveď zmiatla Ježišových odporcov, ale celý zástup sa nadchýnal zázračnými činmi, ktoré Ježiš konal.18 A znova im začal rozprávať o Božom kráľovstve. „K čomu mám prirovnať Božie kráľovstvo?“ spýtal sa poslucháčov.19 „Je ako nepatrné horčičné semienko, ktoré si človek zaseje v záhrade. Semienko vyklíči a vyrastie z neho taká mohutná bylina, že na nej môžu hniezdiť vtáci.20 Alebo ho môžem prirovnať ku kvásku, ktorým žena zarobí cesto.21 A hoci je múky veľa, stačí trochu kvásku, aby celé cesto dobre vykyslo.“22 Ježiš pokračoval na svojej ceste do Jeruzalema. Chodil z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade kázal.23 Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je naozaj málo tých, ktorí budú zachránení?“ Ježiš mu odpovedal:24 „Dvere do neba sú úzke. Usilujte sa zo všetkých síl cez ne prejsť, lebo mnohí sa budú o to pokúšať, ale nedostanú sa dnu.25 Lebo len čo pán domu príde, zamkne dvere a už bude neskoro. Mnohí budete búchať na dvere a volať:‚Pane, pane, otvor nám!‘ Zostanete vonku a pán vám odpovie:‚Neviem, kto ste a odkiaľ ste!‘ –26 ‚Ale veď sme jedávali spolu a učil si na našich uliciach,‘ budete sa brániť.27 No pán vám odpovie:‚Vravím vám, že neviem, kto ste. Nemôžete vstúpiť, lebo ste pošpinení hriechom. Choďte preč!‘28 Keď zostanete vonku a uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, budete zúfalo nariekať a škrípať zubami.29 Zo všetkých svetových strán budú prúdiť ľudia, aby zaujali miesta pri stole v Božom kráľovstve.30 A zapamätajte si: mnohí, ktorými dnes pohŕdajú, zaujmú tam popredné miesta a mnohí, ktorí sú dnes zahŕňaní priazňou a úctou, budú tam medzi poslednými.“31 V tej chvíli prišli za ním niektorí farizeji a varovali ho: „Mal by si odtiaľto utiecť, lebo Herodes ťa chce zabiť.“32 Odpovedal im: „Choďte a povedzte tomu lišiakovi, že budem vyháňať démonov a uzdravovať chorých dnes aj zajtra, ale na tretí deň dôjdem do cieľa!33 Áno, dnes, zajtra aj pozajtre musím ísť svojou cestou. Veď nie je možné, aby prorok zahynul inde ako v Jeruzaleme.34 Jeruzalem, Jeruzalem! Zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorých ti Boh posiela, aby ti pomohli. Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kuriatka pod ochranné krídla, ale nechcel si.35 A teraz z tvojho chrámu zostanú len ruiny. A neuvidíte ma skôr, ako budete volať:‚Sláva tomu, ktorý prichádza k nám v mene Pánovom!‘ “