1Z toho, čo sme povedali, vyplýva: Máme veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici Božieho trónu v nebesiach.2Slúži tak ako v pravej svätyni a v stánku, ktorý postavil sám Pán, a nie človek.3Každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obete. Aj Kristus musel priniesť obeť.4Tu na zemi by Kristus nemohol byť kňazom, lebo tu bolo dosť kňazov, ktorí prinášali dary podľa zákona.5Tí však slúžili vo svätyni, ktorá je len náznakom a tieňom nebeskej svätyne. Veď Boh prísne uložil Mojžišovi, keď mal postaviť stánok: „Dbaj, aby si urobil všetko podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu Sinaj.“6No Ježiš dostal vznešenejšiu službu, práve tak ako je prostredníkom vyššej zmluvy, založenej na lepších zasľúbeniach.7Keby totiž tá pravá zmluva bola bez chyby, nebolo by ju treba nahradiť druhou.8Ale keď Boh karhá svoj ľud, hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, keď s národom izraelským a s národom judským uzavriem novú zmluvu.9Táto nová zmluva bude iná ako tá, čo som uzavrel s ich otcami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni ju nedodržali, a tak som sa ich zriekol.10Ale toto je nová zmluva, ktorú uzavriem s národom izraelským po tých dňoch,“ hovorí Pán. “Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.11A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat brata slovami:‚Poznaj Pána,‘ lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho.12Zľutujem sa nad ich previneniami a ich hriechy už ani nespomeniem.“13Keď Boh hovorí o novej zmluve, naznačuje tým, že prvá je zastaraná a stratila platnosť. A čo je zastarané a prežité, blíži sa k zániku.