Skutky apoštolov 18

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Potom Pavol opustil Atény a prišiel do Korintu.2 Tam sa zoznámil so židovskými manželmi Akvilom a Priscilou. Akvila bol rodák z Pontu, nedávno sa prisťahoval aj s manželkou z Itálie. Cisár Klaudius totiž vydal rozkaz, aby všetci Židia opustili Rím. Pavol u nich býval aj pracoval,3 lebo mali rovnaké remeslo ako on – vyrábali stany.4 Každú sobotu vyučoval v synagóge a usiloval sa získať Židov aj Grékov.5 Keď však došli do Macedónska Sílas a Timotej, venoval sa Pavol výlučne šíreniu evanjelia a presviedčal Židov, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš.6 No keď mu Židia odporovali a posmešne sa vyjadrovali o Kristovi, vytriasol si prach z odevu na znamenie, že s nimi nič nechce mať, a povedal: „Ak zahyniete, sami za to ponesiete zodpovednosť. To nebude moja vina. Odteraz sa budem venovať pohanom.“7 Potom sa presťahoval k Títovi Justovi, ktorý býval hneď vedľa synagógy. Justus bol pohan, ktorý uveril v Boha.8 Po nejakom čase uveril aj predstavený synagógy Krispos aj s celou svojou rodinou. Aj mnohí ďalší z Korintu uverili a dali sa pokrstiť.9 Jednej noci sa mu ukázal vo videní Pán a povedal mu: „Neboj sa! Len smelo hovor a nemlč!10 Veď ja som s tebou a nikto ti neublíži. Mnohí tu v Korinte patria ku mne.“11 A tak zostal Pavol ešte pol druha roka v Korinte a hlásal tam Božie slovo.12 Ale keď sa stal rímskym miestodržiteľom v Achajsku Gallio, Židia sa spolčili proti Pavlovi, predviedli ho pred súd13 a obžalovali ho: „Tento muž navádza ľudí, aby uctievali Boha spôsobom, ktorý sa prieči rímskym zákonom.“14 No len čo Pavol otvoril ústa a chcel sa obhajovať, Gallio sa obrátil k jeho obžalobcom: „Keby šlo o nejaké bezprávie alebo zločin, vypočul by som vás.15 Ale spory o slová, mená osôb alebo vaše židovské zákony, to si vyriešte sami. Do toho sa vám miešať nemienim.“16 A vyhnal žalobcov zo súdnej siene.17 Tu sa všetci vrhli na Sostena, nového predstaveného židovskej synagógy, a bili ho rovno pred Galliovými očami. Ale on do toho nezasiahol.18 Pavol tam zostal ešte dlhší čas. Potom sa rozlúčil s bratmi a pobral sa loďou do Sýrie. Spolu s ním odišli aj manželia Priscila a Akvila. Predtým si dal Pavol v Kenchreách, východnom korintskom prístave, ostrihať vlasy podľa židovského zvyku, lebo sa načas zaviazal dodržiavať nazarejský sľub (nestrihať si vlasy a nepiť opojné nápoje).19 V Efeze sa s priateľmi rozlúčil a pobral sa do synagógy, kde besedoval so Židmi.20 Prehovárali ho, aby sa u nich zdržal dlhšie, ale neprijal ich pozvanie.21 No pri lúčení im povedal: „Rád by som bol na sviatky v Jeruzaleme. Ale ak to bude Božia vôľa, ešte sa k vám vrátim.“22 Z Efezu sa odplavil do Cézarey v Judsku a odtiaľ sa pešo dostal do Jeruzalema. Tam navštívil miestnych kresťanov a odcestoval do sýrskej Antiochie.23 Strávil tam nejaký čas a znova sa pobral do Galácie a Frýgie. Ponavštevoval rad za radom všetky zbory, povzbudzoval veriacich a pomáhal im rásť vo viere.24 Medzitým prišiel do Efezu Žid z Alexandrie, ktorý sa volal Apolo. Bol to výborný rečník a znalec Starého zákona.25 Už sa aj zoznámil s Ježišovým učením a nadšene a správne hovoril o ňom, hoci ešte nevedel všetko a poznal iba krst Jánov.26 So zápalom kázal o ňom aj v efezskej synagóge. Tam ho počuli Priscilla a Akvila, pozvali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Kristovo evanjelium.27 Apolo sa potom rozhodol ísť do Grécka a zvestovať radostnú správu. Efezskí kresťania mu to schvaľovali a dali mu aj odporúčajúci list pre tamojších kresťanov, aby ho srdečne prijali. Keď ta prišiel, Boh jeho obdarovanie použil na posilnenie veriacich,28 lebo vedel vynikajúco vyvracať argumenty Židov a na základe Písma dokazoval, že Ježiš je naozaj Mesiáš.

Skutky apoštolov 18

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft
1 Danach verließ Paulus Athen und kam nach Korinth2 und fand einen Juden mit Namen Aquila, aus Pontus gebürtig; der war mit seiner Frau Priszilla kürzlich aus Italien gekommen, weil Kaiser Klaudius allen Juden geboten hatte, Rom zu verlassen. Zu denen ging Paulus. (Rim 16,3; 1 Kor 16,19; 2 Tim 4,19)3 Und weil er das gleiche Handwerk hatte, blieb er bei ihnen und arbeitete; sie waren nämlich von Beruf Zeltmacher. (Sk 20,34; 1 Kor 4,12)4 Und er lehrte in der Synagoge an allen Sabbaten und überzeugte Juden und Griechen.5 Als aber Silas und Timotheus aus Makedonien kamen, richtete sich Paulus ganz auf die Verkündigung des Wortes und bezeugte den Juden, dass Jesus der Christus ist. (Sk 17,14; 2 Kor 1,19)6 Da sie aber widerstrebten und lästerten, schüttelte er die Kleider aus und sprach zu ihnen: Euer Blut komme über euer Haupt; rein bin ich und gehe von nun an zu den Heiden. (Mt 27,25; Sk 13,51; Sk 20,26)7 Und er machte sich auf von dort und kam in das Haus eines Mannes mit Namen Titius Justus, eines Gottesfürchtigen; dessen Haus war neben der Synagoge.8 Krispus aber, der Vorsteher der Synagoge, glaubte an den Herrn mit seinem ganzen Hause, und auch viele Korinther, die zuhörten, glaubten und ließen sich taufen. (1 Kor 1,14)9 Es sprach aber der Herr durch eine Erscheinung in der Nacht zu Paulus: Fürchte dich nicht, sondern rede und schweige nicht! (Jer 1,8; 1 Kor 2,3)10 Denn ich bin mit dir, und niemand soll sich unterstehen, dir zu schaden; denn ich habe ein großes Volk in dieser Stadt. (Jn 10,16)11 Er blieb aber dort ein Jahr und sechs Monate und lehrte unter ihnen das Wort Gottes.12 Als aber Gallio Statthalter in Achaia war, empörten sich die Juden einmütig gegen Paulus und führten ihn vor den Richterstuhl13 und sprachen: Dieser Mensch überredet die Leute, Gott zu dienen dem Gesetz zuwider. (Sk 21,28)14 Als aber Paulus den Mund auftun wollte, sprach Gallio zu den Juden: Wenn es um einen Frevel oder ein Verbrechen ginge, ihr Juden, so würde ich eure Klage anhören. (Sk 25,18)15 Weil es aber Fragen sind über Lehre und Namen und das Gesetz bei euch, so seht ihr selber zu; ich gedenke, darüber nicht Richter zu sein. (Jn 18,31)16 Und er trieb sie weg von dem Richterstuhl.17 Da ergriffen sie alle Sosthenes, den Vorsteher der Synagoge, und schlugen ihn vor dem Richterstuhl, und Gallio kümmerte sich nicht darum.18 Paulus aber blieb noch eine Zeit lang dort. Danach nahm er Abschied von den Brüdern und Schwestern und wollte nach Syrien fahren und mit ihm Priszilla und Aquila. Zuvor ließ er sich in Kenchreä sein Haupt scheren, denn er hatte ein Gelübde getan. (Sk 21,24; Sk 21,26)19 Und sie kamen nach Ephesus und er ließ die beiden dort zurück; er aber ging in die Synagoge und redete mit den Juden.20 Sie baten ihn aber, dass er längere Zeit bei ihnen bleibe. Doch er willigte nicht ein,21 sondern nahm Abschied von ihnen und sprach: Will’s Gott, so werde ich wieder zu euch kommen. Und er fuhr weg von Ephesus (Jak 4,15)22 und kam nach Cäsarea und ging hinauf nach Jerusalem und grüßte die Gemeinde und zog hinab nach Antiochia. (Sk 21,15)23 Und nachdem er einige Zeit geblieben war, brach er wieder auf und durchzog nacheinander das galatische Land und Phrygien und stärkte alle Jünger.24 Es kam aber nach Ephesus ein Jude mit Namen Apollos, aus Alexandria gebürtig, ein beredter Mann und gelehrt in der Schrift. (1 Kor 1,12; 1 Kor 3,5)25 Dieser war unterwiesen im Weg des Herrn und redete brennend im Geist und lehrte richtig von Jesus, wusste aber nur von der Taufe des Johannes. (Sk 19,3)26 Er fing an, frei und offen zu predigen in der Synagoge. Als ihn Priszilla und Aquila hörten, nahmen sie ihn zu sich und legten ihm den Weg Gottes noch genauer aus.27 Als er aber nach Achaia reisen wollte, ermunterten ihn die Brüder und schrieben den Jüngern, sie möchten ihn aufnehmen. Und als er dahin gekommen war, half er denen viel, die gläubig geworden waren, durch die Gnade.28 Denn er widerlegte die Juden kräftig und erwies öffentlich durch die Schriften, dass Jesus der Christus ist. (Sk 9,22; Sk 17,3)