1V Cézarey žil rímsky stotník Kornélius, ktorý slúžil v takzvanom Italskom pluku.2Tento dôstojník uveril s celou svojou rodinou v jediného Boha. Štedro podporoval chudobných3a pravidelne sa modlieval. Raz popoludní okolo tretej, keď sa modlil, zjavil sa mu Boží posol a oslovil ho: „Kornélius!“4Vystrašene sa naň pozrel a spýtal sa: „Čo si želáš, Pane?“ Anjel mu odpovedal: „Boh vypočul tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti.5Pošli teraz do Joppy svojich sluhov a pozvi k sebe Šimona zvaného Peter.6Býva v dome garbiara Šimona pri mori. Peter ti povie, čo máš robiť.“7Potom anjel odišiel. Kornélius si hneď zavolal dvoch sluhov a zbožného vojaka zo svojej osobnej stráže.8Vyrozprával im, čo sa mu prihodilo, a poslal ich do Joppy.9Na druhý deň okolo poludnia, keď sa Kornéliovi poslovia približovali k mestu, vyšiel Peter na plochú strechu domu a modlil sa tam.10Bolo práve poludnie a cítil, že je veľmi hladný. Kým mu pripravovali jedlo, upadol do vytrženia.11Videl otvorené nebo a z neho akoby niekto spúšťal plachtu uviazanú za štyri rohy.12V tej plachte boli všelijaké zvieratá, štvornohé, plazy i vtáci.13Vtom začul hlas: „Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!“ –14„Za nič na svete, Pane, jakživ som nevzal do úst nič, čo poškvrňuje a znečisťuje.“15Ale hlas sa ozval znovu: „Nepohŕdaj tým, čo Boh pokladá za čisté!“16To sa opakovalo tri razy a napokon to všetko bolo znova vynesené hore do neba.17Peter bol zarazený, a kým rozmýšľal, čo má to videnie znamenať, Kornéliovi poslovia našli dom garbiara Šimona a práve stáli pred bránou.18Spytovali sa, či tu býva Šimon, ktorého inak volajú Peter.19Peter si ešte vždy lámal hlavu, čo asi znamená to videnie. Tu mu vnukol Svätý Duch: „Tí muži, čo ťa hľadajú, sú síce pohania,20ale zíď dolu a bez váhania sa pober s nimi. Ja som ich k tebe poslal.“21A tak Peter zišiel dolu a povedal im: „Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste za mnou prišli?“22Odpovedali: „Posiela nás rímsky stotník Kornélius, spravodlivý človek, ktorý verí v jediného Boha a má dobrú povesť medzi všetkými Izraelitmi. Zjavil sa mu totiž anjel a dal mu pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul, čo mu máš povedať.23Peter pozval hostí dnu a ponúkol im, aby prenocovali uňho.24Na druhý deň sa Peter aj s niekoľkými veriacimi z Joppy pobral s nimi. Ďalší deň došli do Cézarey, kde ich už Kornélius čakal. Na stretnutie s Petrom pozval svojich príbuzných a dobrých priateľov.25Keď Peter vchádzal do jeho domu, kľakol si pred ním a hlboko sa mu poklonil.26Ale Peter mu kázal vstať a povedal: „Vstaň, veď i ja som iba človek.“27V družnom rozhovore vošli do domu, kde na Petra už čakalo veľa ľudí.28Peter ich oslovil: „Vy iste viete, že ako Žid by som sem nemal chodiť a že máme zakázané priateliť sa s ľuďmi iného pôvodu. Ale Boh mi ukázal, že nemám nijakého človeka pokladať za menejcenného.29Preto som bez váhania prijal vaše pozvanie, a tak som tu. Ale rád by som vedel, prečo ste ma vlastne zavolali.“30Kornélius mu vysvetlil: „Pred štyrmi dňami som sa postil a modlil vo svojom dome. Boli asi tri hodiny popoludní tak ako teraz. A tu sa zrazu zjavil predo mnou muž v bieloskvúcom rúchu31a oslovil ma:‚Kornélius, Boh počuje tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti.32Pošli poslov do Joppy a pozvi k sebe Šimona prezývaného Peter. Býva pri mori v dome garbiara Šimona. Vypočuj ho, čo ti oznámi.‘33Nuž som hneď po teba poslal a som rád, že si ochotne prišiel. A tak sme sa všetci tu zišli a stojíme pred Bohom a tvoje slová prijmeme ako jeho odkaz.“
Boh miluje každého človeka
34Tu sa Peter ujal slova: „Až teraz som správne pochopil, že Boh nerobí rozdiel medzi ľuďmi,35ale že mu je milý každý človek z ktoréhokoľvek národa, ak v neho verí a žije podľa jeho prikázaní.36Izraelitom zveril svoje posolstvo, radostnú správu, že nastáva obdobie zmierenia v mene Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých.37Azda už viete, aké udalosti sa stali v Galilei a potom sa rozšírili aj do Judska. Najprv Ján hlásal pokánie a krstil.38Potom Boh obdaril Ježiša z Nazareta zvláštnou mocou a Svätým Duchom. Všade, kam len prišiel, pomáhal ľuďom a uzdravoval všetkých, ktorí boli ovládaní diablom, lebo Boh bol s ním.39A my sme očitými svedkami všetkého, čo robil v Judskej krajine i v Jeruzaleme. Napriek tomu ho tam popravili na kríži.40Ale Boh ho na tretí deň vzkriesil a my sme sa s ním opäť stretli.41Neukázal sa všetkým, len svojim vyvoleným učeníkom. A my sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní dokonca jedli a pili.42Nás poveril, aby sme hlásali a svedčili, že je to on, ktorého Boh ustanovil za sudcu živých aj mŕtvych.43Už proroci predpovedali o ňom, že každému, kto uverí v neho, Boh odpustí hriechy.“
Svätý Duch prvý raz zostúpi na veriacich spomedzi pohanov
44Peter ešte ani nedohovoril a Duch Svätý už zostúpil na všetkých poslucháčov.45Obrátení Židia zo zboru v Joppe žasli, že dar Svätého Ducha dostávajú aj ľudia pohanského pôvodu. Ale nepochybovali o tom,46lebo počuli, ako hovoria inými jazykmi a chvália Boha. Peter im povedal:47„Môžeme azda zabrániť, aby boli pokrstení vodou tí, ktorým Boh dal Svätého Ducha tak ako aj nám?“48A dal pokyn, aby všetci noví veriaci boli pokrstení v mene Ježiša Krista. Na ich prosbu zostal u nich ešte niekoľko dní.
1Es war aber ein Mann in Cäsarea mit Namen Kornelius, ein Hauptmann der Kohorte, die die Italische genannt wurde.2Der war fromm und gottesfürchtig mit seinem ganzen Haus und gab dem Volk viele Almosen und betete immer zu Gott.3Der hatte eine Erscheinung um die neunte Stunde am Tage und sah deutlich einen Engel Gottes bei sich eintreten; der sprach zu ihm: Kornelius!4Er aber sah ihn an, erschrak und fragte: Herr, was ist? Der sprach zu ihm: Deine Gebete und deine Almosen sind gekommen vor Gott, dass er ihrer gedenkt. (Tob 3,16)5Und nun sende Männer nach Joppe und lass holen Simon mit dem Beinamen Petrus.6Der ist zu Gast bei einem Gerber Simon, dessen Haus am Meer liegt. (Sk 9,43)7Und als der Engel, der mit ihm redete, hinweggegangen war, rief Kornelius zwei seiner Knechte und einen frommen Soldaten von denen, die ihm dienten,8und erzählte ihnen alles und sandte sie nach Joppe. (Sk 11,5)9Am nächsten Tag, als diese auf dem Wege waren und in die Nähe der Stadt kamen, stieg Petrus auf das Dach, zu beten um die sechste Stunde.10Und als er hungrig wurde, wollte er essen. Während sie ihm aber etwas zubereiteten, kam eine Verzückung über ihn,11und er sah den Himmel aufgetan und ein Gefäß herabkommen wie ein großes leinenes Tuch, an vier Zipfeln niedergelassen auf die Erde.12Darin waren allerlei vierfüßige und kriechende Tiere der Erde und Vögel des Himmels.13Und es geschah eine Stimme zu ihm: Steh auf, Petrus, schlachte und iss!14Petrus aber sprach: O nein, Herr; denn ich habe noch nie etwas Gemeines und Unreines gegessen. (Lv 11,1; Ez 4,14)15Und die Stimme sprach zum zweiten Mal zu ihm: Was Gott rein gemacht hat, das nenne du nicht unrein. (Mk 7,15; Rim 14,14)16Und das geschah dreimal; und alsbald wurde das Gefäß wieder hinaufgenommen gen Himmel.17Als aber Petrus noch ratlos war, was die Erscheinung bedeute, die er gesehen hatte, siehe, da fragten die Männer, von Kornelius gesandt, nach dem Haus Simons und standen schon an der Tür,18riefen und fragten, ob Simon mit dem Beinamen Petrus hier zu Gast wäre.19Während aber Petrus nachsann über die Erscheinung, sprach der Geist zu ihm: Siehe, drei Männer suchen dich;20so steh auf, steig hinab und geh mit ihnen und zweifle nicht, denn ich habe sie gesandt.21Da stieg Petrus hinab zu den Männern und sprach: Siehe, ich bin’s, den ihr sucht; aus welchem Grund seid ihr hier?22Sie aber sprachen: Der Hauptmann Kornelius, ein gerechter und gottesfürchtiger Mann mit gutem Ruf bei dem ganzen Volk der Juden, hat einen Befehl empfangen von einem heiligen Engel, dass er dich sollte holen lassen in sein Haus und hören, was du zu sagen hast.23Da rief er sie herein und beherbergte sie. Am nächsten Tag machte er sich auf und zog mit ihnen, und einige Brüder aus Joppe gingen mit ihm.24Und am folgenden Tag kam er nach Cäsarea. Kornelius aber wartete auf sie und hatte seine Verwandten und nächsten Freunde zusammengerufen.25Und als Petrus hereinkam, ging ihm Kornelius entgegen und fiel ihm zu Füßen und betete ihn an.26Petrus aber richtete ihn auf und sprach: Steh auf, auch ich bin ein Mensch. (Sk 14,15; Zjv 19,10)27Und während er mit ihm redete, ging er hinein und fand viele, die zusammengekommen waren.28Und er sprach zu ihnen: Ihr wisst, dass es einem jüdischen Mann nicht erlaubt ist, mit einem Fremden umzugehen oder zu ihm zu kommen; aber Gott hat mir gezeigt, dass ich keinen Menschen gemein oder unrein nennen soll.29Darum habe ich mich nicht geweigert zu kommen, als ich geholt wurde. So frage ich euch nun, warum ihr mich habt holen lassen.30Kornelius sprach: Vor vier Tagen um diese Zeit betete ich um die neunte Stunde in meinem Hause. Und siehe, da stand ein Mann vor mir in einem leuchtenden Gewand31und sprach: Kornelius, dein Gebet ist erhört und deiner Almosen ist gedacht worden vor Gott.32So sende nun nach Joppe und lass herrufen Simon mit dem Beinamen Petrus, der zu Gast ist im Hause des Gerbers Simon am Meer.33Da sandte ich sofort zu dir; und du hast recht getan, dass du gekommen bist. Nun sind wir alle hier vor Gott zugegen, um alles zu hören, was dir vom Herrn befohlen ist.34Petrus aber tat seinen Mund auf und sprach: Nun erfahre ich in Wahrheit, dass Gott die Person nicht ansieht; (Dt 10,17; 1 Sam 16,7; Rim 2,11)35sondern in jedem Volk, wer ihn fürchtet und Recht tut, der ist ihm angenehm. (Jn 10,16)36Er hat das Wort dem Volk Israel gesandt und Frieden verkündigt durch Jesus Christus, welcher ist Herr über alles. (Iz 52,7; Ef 2,17)37Ihr wisst, was in ganz Judäa geschehen ist, angefangen von Galiläa nach der Taufe, die Johannes predigte, (Mt 4,12)38wie Gott Jesus von Nazareth gesalbt hat mit Heiligem Geist und Kraft; der ist umhergezogen und hat Gutes getan und alle gesund gemacht, die in der Gewalt des Teufels waren, denn Gott war mit ihm. (Lk 3,21)39Und wir sind Zeugen für alles, was er getan hat im jüdischen Land und in Jerusalem. Den haben sie an das Holz gehängt und getötet.40Den hat Gott auferweckt am dritten Tag und hat ihn erscheinen lassen, (1 Kor 15,4)41nicht dem ganzen Volk, sondern uns, den von Gott vorher erwählten Zeugen, die wir mit ihm gegessen und getrunken haben, nachdem er auferstanden war von den Toten. (Lk 24,30; Lk 24,41; Jn 14,19; Jn 14,22; Jn 15,16)42Und er hat uns geboten, dem Volk zu predigen und zu bezeugen, dass er von Gott bestimmt ist zum Richter der Lebenden und der Toten. (Jn 5,22; Sk 17,31; 2 Tim 4,1; 1 Pt 4,5)43Von diesem bezeugen alle Propheten, dass durch seinen Namen alle, die an ihn glauben, Vergebung der Sünden empfangen sollen. (Iz 53,5; Jer 31,34)44Da Petrus noch diese Worte redete, fiel der Heilige Geist auf alle, die dem Wort zuhörten. (Sk 11,15)45Und die gläubig gewordenen Juden, die mit Petrus gekommen waren, entsetzten sich, weil auch auf die Heiden die Gabe des Heiligen Geistes ausgegossen wurde; (Sk 2,17; Sk 15,7)46denn sie hörten, dass sie in Zungen redeten und Gott hoch priesen. Da antwortete Petrus: (Sk 2,4)47Kann auch jemand denen das Wasser zur Taufe verwehren, die den Heiligen Geist empfangen haben ebenso wie wir?48Und er befahl, sie zu taufen in dem Namen Jesu Christi. Da baten sie ihn, dass er noch einige Tage dabliebe.