1V tom čase vystúpil Ján Krstiteľ a kázal ľuďom, ktorí prichádzali za ním na Judskú púšť:2„Prestaňte hrešiť a obráťte sa k Bohu, lebo prichádza jeho kráľovstvo.“3Už pred niekoľkými storočiami predpovedal prorok Izaiáš o Jánovi: „Z púšte zaznie hlas: Pripravte cestu Pánovi a odstráňte z nej všetky prekážky.“4Ján nosil odev z ťavej srsti, prepásaný koženým opaskom. Živil sa tým, čo poskytovala púšť: kobylkami a medom divých včiel.5Schádzali sa k nemu ľudia z Jeruzalema, z celého Judska i z krajov okolo Jordánu.6Dávali sa krstiť v rieke Jordán, a tým verejne vyznávali svoje hriechy.7Keď Ján videl, že sa prichádzajú krstiť mnohí poprední židovskí náboženskí aj politickí činitelia, farizeji a saduceji – prísne im povedal: „Hadie plemeno, myslíte si, že uniknete Božiemu hnevu?8Dokážte zmenou svojho života, že ste sa odvrátili od svojich hriechov.9Nemyslite si, že vám stačí, keď budete vravieť: ‚My sa nemusíme ničoho báť, ani sa nepotrebujeme zmeniť, lebo sme potomkovia Abraháma, Boží vyvolený národ.‘ To ešte nič neznamená. Veď Boh môže aj tieto kamene oživiť a urobiť z nich Abrahámove deti.10Sekera Božieho súdu je už priložená ku koreňu stromu. Každý človek, ktorý nežije novým životom, je ako strom, ktorý nenesie dobré ovocie: bude zoťatý a spálený.11Ja krstím vodou tých, ktorí ľutujú svoje previnenia a vyznávajú ich. Ale po mne príde niekto omnoho väčší ako ja, ktorému nie som hodný ani len obuv vyzuť. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom.12On prečistí zrno, zbaví ho pliev, pšenicu zhromaždí do sýpky a plevy spáli v neuhasínajúcom ohni.“
Pokrstenie Ježiša
13Vtedy prišiel z Galiley Ježiš k Jordánu za Jánom, aby sa dal pokrstiť.14Ale Ján sa veľmi bránil: „To nie je správne! Ty by si mal pokrstiť mňa, a ty prichádzaš ku mne?“15No Ježiš mu odpovedal: „Prosím ťa, len ma pokrsť, lebo musíme vykonať všetko, čo Boh žiada.“ A tak ho Ján pokrstil.16Keď Ježiš vystúpil z vody, otvorilo sa nebo a videl, ako naňho zostupuje Boží Duch v podobe holubice.17Zároveň zaznel z neba hlas: „Toto je môj milovaný syn, moja radosť! Jeho som si vyvolil.“
1Zu der Zeit kam Johannes der Täufer und predigte in der Wüste von Judäa (Mk 1,2; Lk 3,1; Jn 1,6; Jn 1,23)2und sprach: Tut Buße, denn das Himmelreich ist nahe herbeigekommen! (Mt 4,17; Mt 10,7; Sk 13,24; Sk 19,4; Rim 12,2)3Denn dieser ist’s, von dem der Prophet Jesaja gesprochen und gesagt hat: »Es ist eine Stimme eines Predigers[1] in der Wüste: Bereitet dem Herrn den Weg und macht eben seine Steige!« (Jn 1,23)4Er aber, Johannes, hatte ein Gewand aus Kamelhaaren an und einen ledernen Gürtel um seine Lenden; seine Speise aber waren Heuschrecken und wilder Honig. (2 Kr 1,8)5Da ging zu ihm hinaus Jerusalem und ganz Judäa und das ganze Land am Jordan6und ließen sich taufen von ihm im Jordan und bekannten ihre Sünden.7Als er nun viele Pharisäer und Sadduzäer sah zu seiner Taufe kommen, sprach er zu ihnen: Ihr Otterngezücht, wer hat euch gewiss gemacht, dass ihr dem künftigen Zorn entrinnen werdet? (Mt 23,33)8Seht zu, bringt rechtschaffene Frucht der Buße!9Denkt nur nicht, dass ihr bei euch sagen könntet: Wir haben Abraham zum Vater. Denn ich sage euch: Gott vermag dem Abraham aus diesen Steinen Kinder zu erwecken. (Jn 8,33; Jn 8,39; Rim 2,28; Rim 4,12)10Es ist schon die Axt den Bäumen an die Wurzel gelegt. Darum: Jeder Baum, der nicht gute Frucht bringt, wird abgehauen und ins Feuer geworfen. (Mt 7,19; Lk 13,6)11Ich taufe euch mit Wasser zur Buße; der aber nach mir kommt, ist stärker als ich, und ich bin nicht wert, ihm die Schuhe zu tragen; der wird euch mit dem Heiligen Geist und mit Feuer taufen. (Mt 11,3; Jn 1,26; Jn 1,33; Sk 1,5; Sk 13,25)12Er hat die Worfschaufel in seiner Hand und wird die Spreu vom Weizen trennen und seinen Weizen in die Scheune sammeln; aber die Spreu wird er verbrennen mit unauslöschlichem Feuer. (Mt 13,30)
Jesu Taufe
13Zu der Zeit kam Jesus aus Galiläa an den Jordan zu Johannes, dass er sich von ihm taufen ließe. (Mk 1,9; Lk 3,21; Jn 1,32)14Aber Johannes wehrte ihm und sprach: Ich bedarf dessen, dass ich von dir getauft werde, und du kommst zu mir? (Jn 13,6)15Jesus aber antwortete und sprach zu ihm: Lass es jetzt zu! Denn so gebührt es uns, alle Gerechtigkeit zu erfüllen. Da ließ er’s ihm zu.16Und als Jesus getauft war, stieg er alsbald herauf aus dem Wasser. Und siehe, da tat sich ihm der Himmel auf, und er sah den Geist Gottes wie eine Taube herabfahren und über sich kommen. (Iz 11,2)17Und siehe, eine Stimme aus dem Himmel sprach: Dies ist mein lieber Sohn, an dem ich Wohlgefallen habe. (Ž 2,7; Iz 42,1; Mt 16,16; Mt 17,5)