1Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.2Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.3Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka,4videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho.5Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“6Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:7„Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!“8No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: „Prečo vás to poburuje?9Čo je ľahšie – oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘10Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka.“11Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: „Si zdravý. Vstaň a choď domov!“12A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!“
Ježiš pozve Léviho
13Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili.14Potom šiel ďalej a zbadal Alfejovho syna Léviho. Sedel v colnici pri ceste a vyberal poplatky od pocestných. „Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ zavolal naňho. A Lévi bez váhania vstal a išiel za ním.15V ten večer usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval nielen Ježiša a jeho učeníkov, ale aj mnohých bývalých spolupracovníkov a ľudí pochybnej povesti.16Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: „Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?“17Ježiš to počul a odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som nabádať dobrých ľudí, aby zmenili svoj život, ale zlých!“
O pôste a o sobote
18Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postievali. Raz prišli niektorí z nich k Ježišovi a spýtali sa ho: „Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?“19Ježiš im na to odpovedal: „Azda svadobníci odmietajú jedlo na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali?20Ale príde deň, keď ich opustí, a potom sa budú postiť.21Nový život z Boha sa nedá vtesnať do tradičných náboženských zvykov, ako sa na staré šaty nedá prišiť záplata z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.22A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Tie by popraskali, víno by sa vylialo a mechy by vyšli nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov.“23Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná.24Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: „Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!“25Ježiš na to odpovedal: „Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina?26Ako vošli do Božieho domu – veľkňazom bol vtedy Abiatar – a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?“27A potom ešte doložil: „Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie.“
Die Heilung eines Gelähmten und die Vollmacht zur Sündenvergebung
1Und nach etlichen Tagen ging er wieder nach Kapernaum; und es wurde bekannt, dass er im Hause war. (Mt 9,1; Lk 5,17)2Und es versammelten sich viele, sodass sie nicht Raum hatten, auch nicht draußen vor der Tür; und er sagte ihnen das Wort. (Mk 3,20)3Und es kamen einige, die brachten zu ihm einen Gelähmten, von vieren getragen.4Und da sie ihn nicht zu ihm bringen konnten wegen der Menge, deckten sie das Dach auf, wo er war, gruben es auf und ließen das Bett herunter, auf dem der Gelähmte lag.5Da nun Jesus ihren Glauben sah, sprach er zu dem Gelähmten: Mein Sohn, deine Sünden sind dir vergeben.6Es saßen da aber einige Schriftgelehrte und dachten in ihren Herzen:7Wie redet der so? Er lästert Gott! Wer kann Sünden vergeben als Gott allein? (Ž 130,4; Iz 43,25)8Und Jesus erkannte alsbald in seinem Geist, dass sie so bei sich selbst dachten, und sprach zu ihnen: Was denkt ihr solches in euren Herzen?9Was ist leichter, zu dem Gelähmten zu sagen: Dir sind deine Sünden vergeben, oder zu sagen: Steh auf, nimm dein Bett und geh hin?10Damit ihr aber wisst, dass der Menschensohn Vollmacht hat, Sünden zu vergeben auf Erden – sprach er zu dem Gelähmten:11Ich sage dir, steh auf, nimm dein Bett und geh heim! (Jn 5,8)12Und er stand auf und nahm sogleich sein Bett und ging hinaus vor aller Augen, sodass sie sich alle entsetzten und Gott priesen und sprachen: Wir haben solches noch nie gesehen.
Die Berufung des Levi und das Mahl mit den Zöllnern
13Und er ging wieder hinaus an das Meer[1]; und alles Volk kam zu ihm, und er lehrte sie. (Mt 9,9; Lk 5,27)14Und als er vorüberging, sah er Levi, den Sohn des Alphäus, am Zoll sitzen und sprach zu ihm: Folge mir nach! Und er stand auf und folgte ihm nach. (Mk 1,18)15Und es begab sich, dass er zu Tisch saß in seinem Hause, da setzten sich viele Zöllner und Sünder zu Tisch mit Jesus und seinen Jüngern; denn es waren viele, und sie folgten ihm nach. (Lk 7,34)16Und als die Schriftgelehrten unter den Pharisäern sahen, dass er mit den Sündern und Zöllnern aß, sprachen sie zu seinen Jüngern: Mit den Zöllnern und Sündern isst er?17Da das Jesus hörte, sprach er zu ihnen: Nicht die Starken bedürfen des Arztes, sondern die Kranken. Ich bin nicht gekommen, Gerechte zu rufen, sondern Sünder.
Die Frage nach dem Fasten
18Und die Jünger des Johannes und die Pharisäer fasteten viel. Und es kamen etliche, die sprachen zu ihm: Warum fasten die Jünger des Johannes und die Jünger der Pharisäer, aber deine Jünger fasten nicht? (Mt 9,14; Lk 5,33)19Und Jesus sprach zu ihnen: Wie können die Hochzeitsgäste fasten, während der Bräutigam bei ihnen ist? Solange der Bräutigam bei ihnen ist, können sie nicht fasten.20Es werden aber Tage kommen, da der Bräutigam von ihnen genommen ist; dann werden sie fasten, an jenem Tage.21Niemand flickt einen Lappen von neuem Tuch auf ein altes Kleid; sonst reißt der neue Lappen vom alten ab und der Riss wird ärger.22Und niemand füllt neuen Wein in alte Schläuche; sonst zerreißt der Wein die Schläuche, und der Wein ist verloren und die Schläuche auch; sondern man füllt neuen Wein in neue Schläuche.
Das Ährenraufen am Sabbat
23Und es begab sich, dass er am Sabbat durch die Kornfelder ging, und seine Jünger fingen an, während sie gingen, Ähren auszuraufen. (Dt 23,26; Mt 12,1; Lk 6,1)24Und die Pharisäer sprachen zu ihm: Sieh doch! Warum tun deine Jünger am Sabbat, was nicht erlaubt ist? (Ex 20,10)25Und er sprach zu ihnen: Habt ihr nie gelesen, was David tat, da er Mangel hatte und ihn hungerte, ihn und die bei ihm waren: (1 Sam 21,2)26wie er ging in das Haus Gottes zur Zeit des Hohenpriesters Abjatar und aß die Schaubrote, die niemand essen darf als die Priester, und gab sie auch denen, die bei ihm waren? (Lv 24,9)27Und er sprach zu ihnen: Der Sabbat ist um des Menschen willen gemacht und nicht der Mensch um des Sabbats willen.28So ist der Menschensohn Herr auch über den Sabbat.