1Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich iných nasledovníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.2Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo.3Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov.4Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv. A cestou sa nezdržiavajte.5Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte:‚Pokoj tomuto domu.‘6Ak vás prijmú srdečne, pokoj sa naozaj usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám.7Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a neváhajte prijať ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.8Ak vás prijmú v niektorom meste, pridŕžajte sa týchto zásad: jedzte všetko, čím vás ponúknu,9uzdravujte chorých a hlásajte:‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘10Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste:11‚Vytriasame na vás ešte aj prach, čo sa na nás prichytil.12Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo, no keďže ho odmietate, čaká vás Boží súd. A vtedy bude aj skazenej Sodome ľahšie ako vám.‘ “
Beda neveriacim mestám
13Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korozaim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone boli stali také zázraky ako u vás, jeho obyvatelia by sa už dávno boli kajali, obliekali sa do vrecoviny a sedeli by v popole.14A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám.15A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Budete sa vyvyšovať až do neba? Nie, až do pekla budete zvrhnutí.“16Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto vás odmieta, mňa odmieta, odmieta toho, ktorý ma poslal.“
Návrat učeníkov
17Neskôr sa tí sedemdesiati učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!“18Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk!19Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám neuškodí.20Ale neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, no radujte sa z toho, že sú vaše mená napísané na zozname nebeských občanov.“
Ježiš velebí otca
21V tej chvíli naplnil Boží Duch Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí mi dôverujú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči.22Všetko si mi zveril; len ty vieš, kto som, a ja viem, kto si ty, a vie to aj ten, komu to budem chcieť zjaviť.“23Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči.24Mnohí dávni proroci a králi túžili vidieť a počuť, čo vy vidíte a počujete, ale nepočuli.“
Najväčšie prikázanie
25Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“26Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“27Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“28„Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“29Znalec Písma sa však ďalej pýtal: „Ale kto je môj blížny?“
Milosrdný Samaritán
30Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste.31Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel.32Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc.33Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi,34pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral.35Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho:‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ “36„Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, “ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ –37„Ten, čo mu pomohol,“ odpovedal učiteľ Zákona. „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.
Mária a Marta
38Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta.39Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.40Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“41Ale Ježiš jej povedal: „Milá Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci.42A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“
1Danach setzte der Herr zweiundsiebzig[1] andere ein und sandte sie je zwei und zwei vor sich her in alle Städte und Orte, wohin er gehen wollte, (Mt 10,7; Mk 6,7; Lk 9,1)2und sprach zu ihnen: Die Ernte ist groß, der Arbeiter aber sind wenige. Darum bittet den Herrn der Ernte, dass er Arbeiter aussende in seine Ernte. (Mt 9,37; Jn 4,35)3Geht hin; siehe, ich sende euch wie Lämmer mitten unter die Wölfe.4Tragt keinen Geldbeutel bei euch, keine Tasche, keine Schuhe, und grüßt niemanden auf der Straße. (2 Kr 4,29; Lk 9,3)5Wenn ihr in ein Haus kommt, sprecht zuerst: Friede sei diesem Hause! (Jn 20,19)6Und wenn dort ein Kind des Friedens ist, so wird euer Friede auf ihm ruhen; wenn aber nicht, so wird sich euer Friede wieder zu euch wenden.7In demselben Haus aber bleibt, esst und trinkt, was man euch gibt; denn ein Arbeiter ist seines Lohnes wert. Ihr sollt nicht von einem Haus zum andern gehen. (1 Tim 5,18)8Und wenn ihr in eine Stadt kommt und sie euch aufnehmen, dann esst, was euch vorgesetzt wird,9und heilt die Kranken, die dort sind, und sagt ihnen: Das Reich Gottes ist nahe zu euch gekommen. (Mt 4,17; Mk 1,15)10Wenn ihr aber in eine Stadt kommt und sie euch nicht aufnehmen, so geht hinaus auf ihre Straßen und sprecht:11Auch den Staub aus eurer Stadt, der sich an unsre Füße gehängt hat, schütteln wir ab auf euch. Doch das sollt ihr wissen: Das Reich Gottes ist nahe herbeigekommen. (Sk 13,51)12Ich sage euch: Es wird Sodom erträglicher ergehen an jenem Tage als dieser Stadt. (Gn 19,1; Lk 17,28)
Weherufe über galiläische Städte
13Weh dir, Chorazin! Weh dir, Betsaida! Denn wären solche Taten in Tyrus und Sidon geschehen, wie sie bei euch geschehen sind, sie hätten längst in Sack und Asche gesessen und Buße getan. (Mt 11,20)14Doch es wird Tyrus und Sidon erträglicher ergehen im Gericht als euch.15Und du, Kapernaum, wirst du bis zum Himmel erhoben werden? Du wirst bis in die Hölle hinabfahren. (Iz 14,13)16Wer euch hört, der hört mich; und wer euch verachtet, der verachtet mich; wer aber mich verachtet, der verachtet den, der mich gesandt hat. (Mt 10,40; Jn 5,23; Jn 13,20)
Rückkehr der Zweiundsiebzig
17Die Zweiundsiebzig[2] aber kamen zurück voll Freude und sprachen: Herr, auch die Dämonen sind uns untertan in deinem Namen.18Er sprach aber zu ihnen: Ich sah den Satan vom Himmel fallen wie einen Blitz. (Jn 12,31; Zjv 12,8)19Seht, ich habe euch Macht gegeben, zu treten auf Schlangen und Skorpione, und Macht über alle Gewalt des Feindes; und nichts wird euch schaden. (Ž 91,13; Mk 16,18; Sk 28,3)20Doch darüber freut euch nicht, dass euch die Geister untertan sind. Freut euch aber, dass eure Namen im Himmel geschrieben sind. (Ex 32,32; Iz 4,3; Hebr 12,23; Zjv 3,5)
Jesu Lobpreis des Vaters
21Zu der Stunde freute sich Jesus im Heiligen Geist und rief: Ich preise dich, Vater, Herr des Himmels und der Erde, weil du dies Weisen und Klugen verborgen hast und hast es Unmündigen offenbart. Ja, Vater, so hat es dir wohlgefallen. (Iz 29,14; Mt 11,25; 1 Kor 2,7)22Alles ist mir übergeben von meinem Vater. Und niemand weiß, wer der Sohn ist, als nur der Vater, noch, wer der Vater ist, als nur der Sohn und wem es der Sohn offenbaren will. (Jn 1,18; Jn 10,15)23Und er wandte sich zu seinen Jüngern und sprach zu ihnen allein: Selig sind die Augen, die sehen, was ihr seht. (Mt 13,16)24Denn ich sage euch: Viele Propheten und Könige wollten sehen, was ihr seht, und haben’s nicht gesehen, und hören, was ihr hört, und haben’s nicht gehört. (1 Pt 1,10)
Die Frage nach dem ewigen Leben. Der barmherzige Samariter
25Und siehe, da stand ein Gesetzeslehrer auf, versuchte ihn und sprach: Meister, was muss ich tun, dass ich das ewige Leben ererbe? (Mt 22,35; Mk 12,28; Lk 18,18)26Er aber sprach zu ihm: Was steht im Gesetz geschrieben? Was liest du?27Er antwortete und sprach: »Du sollst den Herrn, deinen Gott, lieben von ganzem Herzen, von ganzer Seele und mit all deiner Kraft und deinem ganzen Gemüt[3], und deinen Nächsten wie dich selbst« (Lv 19,18; Dt 6,5; Rim 13,9; Gal 5,14)28Er aber sprach zu ihm: Du hast recht geantwortet; tu das, so wirst du leben. (Lv 18,5; Mt 19,17)29Er aber wollte sich selbst rechtfertigen und sprach zu Jesus: Wer ist denn mein Nächster? (Lv 19,16)30Da antwortete Jesus und sprach: Es war ein Mensch, der ging von Jerusalem hinab nach Jericho und fiel unter die Räuber; die zogen ihn aus und schlugen ihn und machten sich davon und ließen ihn halb tot liegen.31Es traf sich aber, dass ein Priester dieselbe Straße hinabzog; und als er ihn sah, ging er vorüber. (Lv 21,1)32Desgleichen auch ein Levit: Als er zu der Stelle kam und ihn sah, ging er vorüber.33Ein Samariter aber, der auf der Reise war, kam dahin; und als er ihn sah, jammerte es ihn;34und er ging zu ihm, goss Öl und Wein auf seine Wunden und verband sie ihm, hob ihn auf sein Tier und brachte ihn in eine Herberge und pflegte ihn.35Am nächsten Tag zog er zwei Silbergroschen heraus, gab sie dem Wirt und sprach: Pflege ihn; und wenn du mehr ausgibst, will ich dir’s bezahlen, wenn ich wiederkomme.36Wer von diesen dreien, meinst du, ist der Nächste geworden dem, der unter die Räuber gefallen war?37Er sprach: Der die Barmherzigkeit an ihm tat. Da sprach Jesus zu ihm: So geh hin und tu desgleichen!
Maria und Marta
38Als sie aber weiterzogen, kam er in ein Dorf. Da war eine Frau mit Namen Marta, die nahm ihn auf. (Lk 9,53; Lk 19,6; Jn 11,1; Jn 12,2)39Und sie hatte eine Schwester, die hieß Maria; die setzte sich dem Herrn zu Füßen und hörte seiner Rede zu. (Lk 8,35; Sk 22,3)40Marta aber machte sich viel zu schaffen, ihnen zu dienen. Und sie trat hinzu und sprach: Herr, fragst du nicht danach, dass mich meine Schwester lässt allein dienen? Sage ihr doch, dass sie mir helfen soll!41Der Herr aber antwortete und sprach zu ihr: Marta, Marta, du hast viel Sorge und Mühe.42Eins aber ist not. Maria hat das gute Teil erwählt; das soll nicht von ihr genommen werden.