1Potom chodil Ježiš po Galilei. Nechcel sa zdržiavať v Judsku, lebo tam sa ho Židia usilovali zabiť.2Ale keď sa blížili každoročné židovské sviatky, slávnosť Stánkov na pamiatku putovania po púšti,3jeho bratia naliehali: „Choď do Judska a ukáž ľuďom, aké zázraky vieš robiť!4Ak chceš byť slávny, nemôžeš sa skrývať v ústraní. Ukáž svetu, čo všetko dokážeš!“5Ani jeho bratia totiž neverili, že je Mesiáš.6Ježiš im odpovedal: „Môj čas ešte nenastal. Vy môžete ísť kdekoľvek,7lebo vás ľudia nebudú nenávidieť ako mňa. Mňa nemajú radi, lebo im vyčítam zlé činy.8Choďte na sviatky sami, ja nejdem. Ešte nie je vhodný čas.“9A zostal ešte v Galilei,10no po odchode bratov sa pobral aj on na sviatky – ale tajne, aby sa o tom nevedelo.11Židovskí vodcovia ho cez sviatky hľadali a vyzvedali sa naňho.12Niektorí ho pokladali za dobrého človeka, iní zasa tvrdili, že zvádza ľudí a pletie im hlavu.13Ale nik sa neodvážil povedať o ňom svoju mienku nahlas, lebo sa bál židovských vodcov.14Zrazu uprostred sviatkov vstúpil Ježiš do chrámu a začal verejne kázať.15Židia ho počúvali a čudovali sa: „Ako to, že sa tak vyzná v Písme, keď nemá na to školy?“16Ježiš im odpovedal: „Ja vám tu nepredkladám vlastné názory. Sú to slová toho, ktorý ma poslal.17Ak je niekto z vás naozaj ochotný plniť Božiu vôľu, ten pozná, či tieto slová pochádzajú od Boha, alebo či sú to moje vlastné myšlienky.18Kto prináša svetu len vlastné myšlienky, ten túži po sláve a ľudskej chvále. Ale kto chce osláviť a zvelebiť toho, kto ho poslal, je úprimný a pravdivý.19Mojžiš vám dal Zákon, ale nikto podľa neho nežije. Akým právom ma osočujete? Prečo ma chcete zabiť?“20„Čo si sa pomiatol na rozume? Kto ťa chce zabiť?“ ozývalo sa zo zástupu.21„Uzdravil som v sobotu človeka, a to vás nahnevalo,“ vysvetľoval Ježiš.22„A pritom vy takisto narúšate zákon. Mojžiš vám prikázal, aby ste svoje deti obrezávali ôsmy deň – tento príkaz pochádza nie od Mojžiša, ale už od praotcov – a vy neváhate vykonať obriezku, ak to pripadne na sobotu.23Prečo vás teda tak rozčuľuje, že som v sobotu vrátil človeku zdravie?24Nesúďte povrchne, ale prenikajte k podstate!“
Mienky o Ježišovi sa rozchádzajú
25Niektorí z obyvateľov Jeruzalema sa spytovali: „Je to naozaj ten, ktorého chcú zabiť?26Káže verejne v chráme, a nič mu nepovedia? Žeby ho azda niektorí z vodcov naozaj pokladali za Mesiáša?27Ale to predsa nemôže byť! O Mesiášovi vraj nikto nebude vedieť, odkiaľ prišiel, ale o Ježišovi vieme, odkiaľ prichádza.“28Tu zvolal Ježiš v chráme, takže ho všetci mohli počuť: „Áno, poznáte ma a viete, odkiaľ som. Ale toho, kto ma poslal, nepoznáte. On je pravda.29Ja ho poznám, lebo od neho prichádzam a on ma k vám poslal.“30V tej chvíli sa ho židovskí vodcovia chceli zmocniť, ale nik sa neopovážil vztiahnuť naňho ruku, lebo jeho čas ešte nenastal.31Mnohí z poslucháčov v chráme vtedy uverili v Ježiša a hovorili: „Mesiáš by určite nevykonal viac zázrakov ako on!“32Keď sa farizejom dostalo do uší, čo ľudia rozprávajú o Ježišovi, spolu s veľkňazmi poslali chrámovú stráž, aby ho zatkla.33Ale Ježiš im povedal: „Zostanem s vami ešte nejaký čas a potom sa vrátim k tomu, ktorý ma poslal.34Keď odídem, budete ma hľadať, ale nedostanete sa ta, kde budem.“35„Kam chce odísť?“ spytovali sa prekvapení Židia. „Mieni azda odísť medzi pohanov a tých učiť?36A čo znamenajú jeho slová: Budete ma márne hľadať. Lebo kde ja budem, ta sa vy nedostanete?“
„Kto uverí vo mňa...“
37V posledný deň, keď slávnosť Stánkov vrcholila, zamiešal sa Ježiš opäť medzi zástup a hlasno zvolal: „Kto je smädný, nech príde ku mne a napije sa!38Kto verí vo mňa, zakúsi, čo hovorí Sväté Písmo: Prúd živej vody bude vytekať z jeho vnútra.“39Hovoril o Svätom Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uverili. Dovtedy totiž Duch ešte nebol daný, lebo Ježiš sa ešte nevrátil do svojej slávy v nebesiach.40Zo zástupu sa ozývali hlasy: „To je akiste Prorok, Mesiášov predchodca.“41Iní hovorili: „Nie, je to Mesiáš!“ Iní zasa namietali: „To nie je možné. Pochádza predsa z Galiley!42A proroci hovoria, že Mesiáš sa narodí v Betleheme a bude potomkom kráľa Dávida.“43A tak sa napokon pohádali.44Niektorí sa ho pokúšali zatknúť, ale nik sa neodhodlal naň siahnuť.45Chrámová stráž sa vrátila k veľkňazom a farizejom bez neho. „Prečo ste ho nepriviedli?“ oborili sa na nich.46„Nemohli sme. Takto hovoriť sme človeka ešte nepočuli.“47„Tak aj vy ste sa dali zviesť?48Uveril v neho azda niekto z kňazov alebo z nás?“ hnevali sa farizeji.49„Verí mu iba ten nevzdelaný dav, ktorý sa vôbec nevyzná v Zákone. Nech padne naňho kliatba!“50Tu jeden z farizejov – Nikodém, ktorý pred časom tajne navštívil Ježiša – namietol:51„Ako môžete odsúdiť človeka, ktorého ste predtým nevypočuli? Zodpovedá to azda nášmu Zákonu?“52„Nie si náhodou aj ty Galilejčan?“ spýtali sa ho. „Hľadaj v Písme a presvedčíš sa, že z Galiley prorok nepovstane.“53A po týchto slovách sa rozišli domov.
1Danach zog Jesus umher in Galiläa; denn er wollte nicht in Judäa umherziehen, weil ihm die Juden nach dem Leben trachteten. (Jn 4,43)2Es war aber nahe das Laubhüttenfest der Juden. (Lv 23,34)3Da sprachen seine Brüder zu ihm: Mach dich auf von hier und geh nach Judäa, auf dass auch deine Jünger die Werke sehen, die du tust. (Mt 12,46; Jn 2,12; Sk 1,14)4Denn niemand tut etwas im Verborgenen und will doch öffentlich bekannt sein. Willst du das, so offenbare dich vor der Welt.5Denn auch seine Brüder glaubten nicht an ihn.6Da spricht Jesus zu ihnen: Meine Zeit ist noch nicht da, eure Zeit aber ist immer da. (Jn 2,4)7Die Welt kann euch nicht hassen. Mich aber hasst sie, denn ich bezeuge von ihr, dass ihre Werke böse sind. (Jn 15,18)8Geht ihr hinauf zum Fest! Ich will nicht hinaufgehen zu diesem Fest, denn meine Zeit ist noch nicht erfüllt.9Das sagte er und blieb in Galiläa.10Als aber seine Brüder hinaufgegangen waren zum Fest, da ging auch er hinauf, nicht offen, sondern heimlich. (Jn 2,13)11Da suchten ihn die Juden auf dem Fest und fragten: Wo ist er?12Und es war ein großes Gemurmel über ihn im Volk. Einige sprachen: Er ist gut; andere aber sprachen: Nein, sondern er verführt das Volk.13Niemand aber redete offen über ihn aus Furcht vor den Juden. (Jn 9,22; Jn 12,42; Jn 20,19)
Jesus auf dem Fest
14Aber mitten im Fest ging Jesus hinauf in den Tempel und lehrte.15Und die Juden verwunderten sich und sprachen: Wie kennt dieser die Schrift, wenn er es doch nicht gelernt hat? (Mt 13,56)16Jesus antwortete ihnen und sprach: Meine Lehre ist nicht von mir, sondern von dem, der mich gesandt hat. (Jn 3,34)17Wenn jemand dessen Willen tun will, wird er innewerden, ob diese Lehre von Gott ist oder ob ich aus mir selbst rede.18Wer aus sich selbst redet, der sucht seine eigene Ehre; wer aber die Ehre dessen sucht, der ihn gesandt hat, der ist wahrhaftig, und keine Ungerechtigkeit ist in ihm. (Jn 5,41; Jn 5,44)19Hat euch nicht Mose das Gesetz gegeben? Und niemand unter euch tut das Gesetz. Warum sucht ihr mich zu töten? (Jn 1,17; Jn 5,16; Jn 5,18; Rim 2,17)20Das Volk antwortete: Du bist von einem Dämon besessen; wer sucht dich zu töten? (Jn 10,20)21Jesus antwortete und sprach zu ihnen: Ein einziges Werk habe ich getan und es wundert euch alle. (Jn 5,16)22Darum hat Mose euch die Beschneidung gegeben – nicht dass sie von Mose kommt, sondern von den Vätern –, und ihr beschneidet einen Menschen auch am Sabbat. (Gn 17,10; Lv 12,3)23Wenn ein Mensch am Sabbat die Beschneidung empfängt, damit nicht das Gesetz des Mose gebrochen werde, was zürnt ihr dann mir, weil ich am Sabbat den ganzen Menschen gesund gemacht habe?24Richtet nicht nach dem, was vor Augen ist, sondern richtet gerecht.25Da sprachen einige aus Jerusalem: Ist das nicht der, den sie zu töten suchen?26Und siehe, er redet frei und offen, und sie sagen ihm nichts. Sollten unsere Oberen wahrhaftig erkannt haben, dass er der Christus ist? (Jn 1,41)27Doch wir wissen, woher dieser ist; wenn aber der Christus kommt, so weiß niemand, woher er ist. (Hebr 7,3)28Da rief Jesus im Tempel und lehrte: Ja, ihr kennt mich und wisst, woher ich bin. Aber nicht von mir selbst aus bin ich gekommen, sondern von dem, der wahrhaftig ist, der mich gesandt hat, den ihr nicht kennt.29Ich aber kenne ihn; denn ich bin von ihm, und er hat mich gesandt. (Mt 11,27)30Da suchten sie ihn zu ergreifen; aber niemand legte Hand an ihn, denn seine Stunde war noch nicht gekommen. (Lk 22,53; Jn 8,20)31Aber viele aus dem Volk glaubten an ihn und sprachen: Wenn der Christus kommen wird, wird er etwa mehr Zeichen tun, als dieser getan hat?32Die Pharisäer hörten, dass es im Volk solches Gemurmel über ihn gab. Da sandten die Hohenpriester und die Pharisäer Knechte aus, dass sie ihn ergriffen.33Da sprach Jesus: Ich bin noch eine kleine Zeit bei euch, und dann gehe ich hin zu dem, der mich gesandt hat. (Jn 13,33; Jn 14,19)34Ihr werdet mich suchen und nicht finden; und wo ich bin, könnt ihr nicht hinkommen. (Jn 8,21)35Da sprachen die Juden untereinander: Wo will dieser hingehen, dass wir ihn nicht finden könnten? Will er etwa zu denen gehen, die in der Zerstreuung unter den Griechen wohnen, und die Griechen lehren?36Was ist das für ein Wort, das er sagte: Ihr werdet mich suchen und nicht finden; und wo ich bin, da könnt ihr nicht hinkommen?37Aber am letzten, dem höchsten Tag des Festes trat Jesus auf und rief: Wen da dürstet, der komme zu mir und trinke! (Lv 23,36; Iz 55,1; Jn 4,10; Zjv 22,17)38Wer an mich glaubt, von dessen Leib werden, wie die Schrift sagt, Ströme lebendigen Wassers fließen. (Iz 58,11)39Das sagte er aber von dem Geist, den die empfangen sollten, die an ihn glaubten; denn der Geist war noch nicht da; denn Jesus war noch nicht verherrlicht. (Jn 16,7)
Zwietracht im Volk
40Etliche nun aus dem Volk, die diese Worte hörten, sprachen: Dieser ist wahrhaftig der Prophet. (Mal 3,23; Jn 6,14)41Andere sprachen: Er ist der Christus. Wieder andere sprachen: Soll der Christus etwa aus Galiläa kommen? (Jn 1,46)42Sagt nicht die Schrift: Aus dem Geschlecht Davids und aus dem Ort Bethlehem, wo David war, kommt der Christus? (Mich 5,1; Mt 2,5; Mt 22,42)43So entstand seinetwegen Zwietracht im Volk. (Jn 9,16)44Einige von ihnen wollten ihn ergreifen; aber niemand legte Hand an ihn.45Da kamen die Knechte zu den Hohenpriestern und Pharisäern; und die fragten sie: Warum habt ihr ihn nicht gebracht?46Die Knechte antworteten: Noch nie hat ein Mensch so gesprochen. (Mt 7,28)47Da antworteten ihnen die Pharisäer: Seid ihr auch verführt worden?48Glaubt denn einer von den Oberen oder von den Pharisäern an ihn?49Nur das Volk tut’s, das nichts vom Gesetz weiß; verflucht ist es.50Spricht zu ihnen Nikodemus, der vormals zu ihm gekommen war und der einer von ihnen war: (Jn 3,1)51Richtet denn unser Gesetz einen Menschen, ehe man ihn angehört und erkannt hat, was er tut? (Dt 1,16)52Sie antworteten und sprachen zu ihm: Bist du auch aus Galiläa? Forsche und sieh: Aus Galiläa steht kein Prophet auf.53[Und sie gingen fort, ein jeder in sein Haus.