Jána 1

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Už od večnosti jestvovalo Slovo, ktoré bolo u Boha, a to Slovo bol Boh sám.2-3 On, toto Slovo, stvoril všetko, čo jestvuje, a niet ničoho, čo by On nebol stvoril.4 On je zdrojom všetkého života a svetlom pre každého človeka.5 To svetlo prekonáva temnotu sveta a tá temnota ho nikdy nepohltí.6 Boh poslal muža, ktorý sa volal Ján,7 aby svedčil ľuďom, že Ježiš je tým pravým svetlom, aby všetci uverili v neho.8 Ján sám nebol tým svetlom, jeho poslaním bolo iba upozorniť naň.9 Tým pravým svetlom, ktoré žiari každému človeku, bol Ježiš.10 Prišiel na svet, ktorý vznikol jeho prostredníctvom, ale svet ho nepoznal.11 Prišiel k ľuďom, ktorých miloval, no tí ho neprijali.12 Ale všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi. A všetci tí, ktorí tomu veria, stali sa členmi Božej rodiny13 nie telesným narodením ani ľudským úsilím, ale Božím pôsobením.14 Večné Slovo sa stalo človekom, ktorý žil medzi nami tu, na zemi, a bol plný odpúšťajúcej lásky a pravdy. Niektorí z nás videli jeho slávu – slávu jediného Syna nebeského Otca.15 Ján Krstiteľ vydával o ňom zástupom jasné svedectvo: „To je ten, ktorý prichádza po mne, ale je omnoho významnejší a bol dávno predo mnou.“16 Z jeho bohatstva sme všetci prijímali dar za darom.17 Lebo Mojžiš nám priniesol iba zákon s jeho prísnymi požiadavkami a neľútostnou spravodlivosťou, ale v Ježišovi nám Boh daroval odpúšťajúcu lásku.18 Boha nikto z ľudí nevidel. Iba jeho jediný Syn, ktorý je stále s ním, nám ho umožnil poznať.19 Z Jeruzalema prišli za Jánom Krstiteľom židovskí kňazi a chrámoví služobníci s otázkou, či on je ten očakávaný Mesiáš – Boží Syn, izraelský kráľ.20 „Nie, nie som Mesiáš,“ povedal im otvorene.21 „A kto teda si?“ spýtali sa ho znova. „Si prorok Eliáš?“ – „Nie som,“ odpovedal.22 „Tak povedz, kto si. Musíme o tebe podať správu tým, ktorí nás poslali. Za koho sa pokladáš?“23 „Som iba hlas, ktorý volá na púšti, ako to predpovedal prorok Izaiáš:‚Pripravte sa na Pánov príchod!“‘24 Tí, ktorých poslali farizeji,25 sa ho spýtali: „Ak nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok, tak akým právom krstíš?“26 Ján im odpovedal: „Ja vás krstím iba vodou, ale uprostred zástupu stojí ten, koho ešte nepoznáte.27 Jemu nie som hodný ani len rozviazať remienok na obuvi.“28 To sa stalo v Betánii, na druhej strane Jordánu, kde Ján krstil.29 Na druhý deň Ján videl Ježiša, ako ide k nemu, a povedal: „Pozrite, Boží Baránok, ktorý na seba berie hriechy celého sveta.30 Jeho som mal na mysli, keď som vám včera povedal, že za mnou ide omnoho významnejší muž, ktorý bol dávno predo mnou.31 Keď som bol poverený, aby som krstil a pripravoval izraelský národ na Mesiášov príchod, ešte som nevedel, kto to je.32 Ale Boh mi povedal:‚Dávaj pozor! Na koho pri krste zostúpi môj Duch a zostane na ňom, to je ten,33 ktorý vás bude krstiť Duchom Svätým.‘34 Potom som videl, ako sa Boží Duch v podobe holubice znáša z neba na Ježiša. Do tej chvíle som ho nepoznal, ale pretože sa to na ňom vyplnilo, vydávam svedectvo, že je to Boží Syn.“35 Na druhý deň stál Ján pri Jordáne s dvoma zo svojich učeníkov.36 Tu opäť videl Ježiša, ako ide okolo, a zvolal: „Pozrite, to je Boží Baránok!“37 Keď to Jánovi učeníci počuli, pobrali sa za Ježišom.38 Po chvíli sa Ježiš obrátil a videl, že idú za ním. Spýtal sa ich:39 „Čo by ste chceli?“„Majstre, kde bývaš?“ povedali.40 „Poďte a uvidíte!“ odpovedal im. Prijali jeho pozvanie a zostali v ten deň uňho. Bolo okolo štvrtej popoludní.41 Jeden z tých dvoch učeníkov bol Andrej, brat Šimona Petra.42 Po návšteve u Ježiša vyhľadal svojho brata a povedal mu: „Našli sme Mesiáša – Krista.“43 A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov. Odteraz sa budeš volať Peter, to znamená Skala.“44 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol, že pôjde do Galiley. Stretol tam Filipa a vyzval ho, aby ho nasledoval.45 Filip, podobne ako Andrej a Peter, pochádzal z Betsaidy.46 Filip potom vyhľadal Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a ktorého predpovedali proroci. Volá sa Ježiš a je to Jozefov syn z Nazareta.“47 „Môže niečo dobré pochádzať z Nazareta?“ zapochyboval Natanael.„Poď a presvedč sa sám!“ povedal Filip.48 Keď Ježiš uvidel Natanaela, vyhlásil: „To je pravý Izraelita, v ktorom niet ľsti.“49 „Odkiaľ ma poznáš?“ spýtal sa prekvapený Natanael.„Videl som ťa pod figovníkom ešte predtým, ako ťa Filip našiel,“ odpovedal Ježiš.50 „Majstre, ty si Boží Syn a izraelský kráľ!“ zvolal Natanael.51 Ježiš mu na to povedal: „Veríš mi preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl sedieť pod figovníkom. Uvidíš ešte väčšie veci:52 otvorené nebo a Božích anjelov, ako vystupujú a zostupujú na mňa, Syna človeka.“

Jána 1

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft
1 Im Anfang war das Wort, und das Wort war bei Gott, und Gott war das Wort.[1] (Gn 1,1; Jn 17,5; 1 Jn 1,1; Zjv 19,13)2 Dasselbe war im Anfang bei Gott.3 Alle Dinge sind durch dasselbe gemacht, und ohne dasselbe ist nichts gemacht, was gemacht ist.[2] (1 Kor 8,6; Kol 1,16; Hebr 1,2)4 In ihm war das Leben, und das Leben war das Licht der Menschen. (Jn 8,12)5 Und das Licht scheint in der Finsternis, und die Finsternis hat’s nicht ergriffen. (Jn 3,19)6 Es war ein Mensch, von Gott gesandt, der hieß Johannes. (Mt 3,1)7 Der kam zum Zeugnis, damit er von dem Licht zeuge, auf dass alle durch ihn glaubten. (Sk 19,4)8 Er war nicht das Licht, sondern er sollte zeugen von dem Licht.9 Das war das wahre Licht, das alle Menschen erleuchtet, die in diese Welt kommen[3].10 Es war in der Welt, und die Welt ist durch dasselbe gemacht; und die Welt erkannte es nicht.11 Er kam in sein Eigentum; und die Seinen nahmen ihn nicht auf. (Ž 24,1)12 Wie viele ihn aber aufnahmen, denen gab er Macht, Gottes Kinder zu werden: denen, die an seinen Namen glauben, (Gal 3,26)13 die nicht aus menschlichem Geblüt noch aus dem Willen des Fleisches noch aus dem Willen eines Mannes, sondern aus Gott geboren sind. (Jn 3,5; Múd 7,2)14 Und das Wort ward Fleisch[4] und wohnte unter uns, und wir sahen seine Herrlichkeit, eine Herrlichkeit als des eingeborenen Sohnes vom Vater, voller Gnade und Wahrheit. (Ex 33,18; Iz 60,1; 1 Tim 3,16; 2 Pt 1,16)15 Johannes zeugt von ihm und ruft: Dieser war es, von dem ich gesagt habe: Nach mir wird kommen, der vor mir gewesen ist; denn er war eher als ich.16 Von seiner Fülle haben wir alle genommen Gnade um Gnade. (Jn 3,34; Kol 1,19)17 Denn das Gesetz ist durch Mose gegeben; die Gnade und Wahrheit ist durch Jesus Christus geworden. (Rim 10,4)18 Niemand hat Gott je gesehen; der Eingeborene, der Gott ist und in des Vaters Schoß ist, der hat es verkündigt. (Mt 11,27; Jn 6,46)19 Und dies ist das Zeugnis des Johannes, als die Juden zu ihm sandten aus Jerusalem Priester und Leviten, dass sie ihn fragten: Wer bist du? (Mt 3,1; Mk 1,1; Lk 3,1)20 Und er bekannte und leugnete nicht, und er bekannte: Ich bin nicht der Christus.21 Und sie fragten ihn: Was dann? Bist du Elia? Er sprach: Ich bin’s nicht. Bist du der Prophet? Und er antwortete: Nein. (Dt 18,15; Mal 3,23; Mt 17,10)22 Da sprachen sie zu ihm: Wer bist du dann?, dass wir Antwort geben denen, die uns gesandt haben. Was sagst du von dir selbst?23 Er sprach: »Ich bin die Stimme eines Predigers[5] in der Wüste: Ebnet den Weg des Herrn!«, wie der Prophet Jesaja gesagt hat.24 Und sie waren abgesandt von den Pharisäern,25 und sie fragten ihn und sprachen zu ihm: Warum taufst du denn, wenn du nicht der Christus bist noch Elia noch der Prophet?26 Johannes antwortete ihnen und sprach: Ich taufe mit Wasser; aber er ist mitten unter euch getreten, den ihr nicht kennt. (Lk 17,21)27 Der wird nach mir kommen, und ich bin nicht wert, dass ich seine Schuhriemen löse.28 Dies geschah in Betanien jenseits des Jordans, wo Johannes taufte.29 Am nächsten Tag sieht Johannes, dass Jesus zu ihm kommt, und spricht: Siehe, das ist Gottes Lamm, das der Welt Sünde trägt! (Iz 53,7)30 Dieser ist’s, von dem ich gesagt habe: Nach mir kommt ein Mann, der vor mir gewesen ist, denn er war eher als ich.31 Und ich kannte ihn nicht. Aber damit er offenbar werde für Israel, darum bin ich gekommen zu taufen mit Wasser.32 Und Johannes bezeugte es und sprach: Ich sah, dass der Geist herabfuhr wie eine Taube vom Himmel und blieb auf ihm.33 Und ich kannte ihn nicht. Aber der mich gesandt hat zu taufen mit Wasser, der sprach zu mir: Auf welchen du siehst den Geist herabfahren und auf ihm bleiben, der ist’s, der mit dem Heiligen Geist tauft.34 Und ich habe es gesehen und bezeugt: Dieser ist Gottes Sohn.35 Am nächsten Tag stand Johannes abermals da und zwei seiner Jünger;36 und als er Jesus vorübergehen sah, sprach er: Siehe, das ist Gottes Lamm!37 Und die zwei Jünger hörten ihn reden und folgten Jesus nach.38 Jesus aber wandte sich um und sah sie nachfolgen und sprach zu ihnen: Was sucht ihr? Sie aber sprachen zu ihm: Rabbi – das heißt übersetzt: Meister[6] –, wo wirst du bleiben?39 Er sprach zu ihnen: Kommt und seht! Sie kamen und sahen’s und blieben diesen Tag bei ihm. Es war aber um die zehnte Stunde.40 Einer von den zweien, die Johannes gehört hatten und Jesus nachgefolgt waren, war Andreas, der Bruder des Simon Petrus. (Mt 4,18; Mk 1,16)41 Der findet zuerst seinen Bruder Simon und spricht zu ihm: Wir haben den Messias gefunden, das heißt übersetzt: der Gesalbte.42 Und er führte ihn zu Jesus. Als Jesus ihn sah, sprach er: Du bist Simon, der Sohn des Johannes; du sollst Kephas heißen, das heißt übersetzt: Fels. (Mt 16,18)43 Am nächsten Tag wollte Jesus nach Galiläa ziehen und findet Philippus und spricht zu ihm: Folge mir nach!44 Philippus aber war aus Betsaida, der Stadt des Andreas und des Petrus.45 Philippus findet Nathanael und spricht zu ihm: Wir haben den gefunden, von dem Mose im Gesetz und die Propheten geschrieben haben, Jesus, Josefs Sohn, aus Nazareth. (Dt 18,18; Iz 53,2; Jer 23,5; Ez 34,23)46 Und Nathanael sprach zu ihm: Was kann aus Nazareth Gutes kommen! Philippus spricht zu ihm: Komm und sieh! (Jn 7,41)47 Jesus sah Nathanael kommen und sagt von ihm: Siehe, ein rechter Israelit, in dem kein Falsch ist.48 Nathanael spricht zu ihm: Woher kennst du mich? Jesus antwortete und sprach zu ihm: Bevor Philippus dich rief, als du unter dem Feigenbaum warst, habe ich dich gesehen.49 Nathanael antwortete ihm: Rabbi, du bist Gottes Sohn, du bist der König von Israel! (Ž 2,7; Jer 23,5; Mt 14,33; Mt 16,16; Jn 6,69)50 Jesus antwortete und sprach zu ihm: Du glaubst, weil ich dir gesagt habe, dass ich dich gesehen habe unter dem Feigenbaum. Du wirst noch Größeres sehen als das.51 Und er spricht zu ihm: Wahrlich, wahrlich, ich sage euch: Ihr werdet den Himmel offen sehen und die Engel Gottes hinauf- und herabfahren über dem Menschensohn. (Gn 28,12; Mt 4,11)