Hebrejom 3

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Preto, svätí bratia, ktorí máte účasť na nebeskom povolaní, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza vášho vyznania.2 Bol verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš verne slúžil v Božom dome.3 Ale Ježiš si zaslúži väčšiu slávu ako Mojžiš, tak ako si staviteľ domu zaslúži väčšie uznanie ako dom, ktorý postavil.4 Lebo každý dom musí niekto postaviť, a ten, kto postavil všetko, je Boh.5 Mojžiš bol iba verný služobník v národe izraelskom, v dome, ktorý mu Boh zveril, a len naznačuje udalosti, ktoré sa v budúcnosti majú stať.6 Ale Kristus je verný Boží Syn v dome, ktorý mu patrí. Týmto domom sme my, jeho cirkev, ak si až do konca zachováme smelú istotu a radostnú nádej.7 Preto nás napomína Svätý Duch: „Dnes, ak počujete môj hlas,8 nezatvrdzujte svoje srdcia9 ako vaši otcovia pri vzbure v deň, keď ma pokúšali na púšti.10 Štyridsať rokov som ich viedol, a predsa žiadali stále nové dôkazy. Preto som sa rozhneval na tento ľud a povedal som: „Ich srdce ustavične blúdi a cestám, ktorými som ich chcel viesť, nerozumejú.11 Vo svojom hneve som prisahal: Nikdy sa nedostanú do zasľúbenej krajiny a nezískajú pokoj, ktorý som im pripravil.“12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha.13 Naopak, povzbudzujte sa navzájom deň čo deň, kým ešte trvá to „dnes“, aby sa nik z vás, oklamaný hriechom, nezatvrdil.14 Lebo iba ak zostaneme verní až do smrti a zachováme si istotu, ktorú sme mali na počiatku, budeme mať účasť na všetkom, čo je Kristovo.15 Preto platí: „Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“16 No kto boli tí, čo počuli a zatvrdili sa? Neboli to všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením?17 A na koho sa Boh hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili a ich telá pohynuli na púšti?18 A komu prisahal, že nevojdú do krajiny, ktorú im zasľúbil a kde mali nájsť odpočinok? Boli to tí, ktorí ho neposlúchali, a preto do nej nemohli vojsť pre neveru.

Hebrejom 3

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft
1 Darum, ihr heiligen Brüder und Schwestern, die ihr teilhabt an der himmlischen Berufung, schaut auf den Apostel und Hohenpriester, den wir bekennen, Jesus, (Hebr 4,14)2 der da treu ist dem, der ihn gemacht hat, wie auch Mose in Gottes ganzem Hause. (Nm 12,7)3 Er ist aber größerer Herrlichkeit wert als Mose, so wie der Erbauer des Hauses größere Ehre hat als das Haus.4 Denn jedes Haus wird von jemandem erbaut; der aber alles erbaut hat, das ist Gott.5 Mose zwar war treu in Gottes ganzem Hause als Diener, zum Zeugnis für das, was später gesagt werden sollte, (Nm 12,7)6 Christus aber war treu als Sohn über Gottes Haus. Sein Haus sind wir, wenn wir den Freimut und den Ruhm der Hoffnung festhalten. (Ef 2,19; 1 Pt 2,5)7 Darum, wie der Heilige Geist spricht: »Heute, wenn ihr seine Stimme hört, (Hebr 4,7)8 so verstockt eure Herzen nicht, wie es geschah bei der Verbitterung am Tag der Versuchung in der Wüste, (Ex 17,7; Nm 20,2; Dt 6,16)9 wo mich eure Väter versuchten und prüften und hatten doch meine Werke gesehen10 vierzig Jahre lang. Darum zürnte ich diesem Geschlecht und sprach: Immer irren sie im Herzen! Aber sie verstanden meine Wege nicht,11 sodass ich schwor in meinem Zorn: Sie sollen nicht eingehen in meine Ruhe.« (Nm 14,21; Hebr 4,3)12 Seht zu, Brüder und Schwestern, dass niemand unter euch ein böses, ungläubiges Herz habe und abfalle von dem lebendigen Gott;13 sondern ermahnt euch selbst alle Tage, solange es »heute« heißt, dass nicht jemand unter euch verstockt werde durch den Betrug der Sünde. (Jer 16,12; 1 Sol 5,11; Hebr 10,25)14 Denn wir haben an Christus Anteil bekommen, wenn wir die erste Gewissheit[1] bis zum Ende festhalten, (Hebr 6,11)15 solange es heißt: »Heute, wenn ihr seine Stimme hört, so verstockt eure Herzen nicht, wie es bei der Verbitterung geschah.«16 Denn als sie das hörten, wurden einige verbittert, aber nicht alle, die von Ägypten auszogen unter Mose.[2] (Ex 17,1; Nm 14,20)17 Und wem zürnte Gott vierzig Jahre lang? Waren’s nicht die, die sündigten und deren Leiber in der Wüste zerfielen? (Nm 14,29; 1 Kor 10,5)18 Wem aber schwor er, dass sie nicht in seine Ruhe eingehen sollten, wenn nicht den Ungehorsamen? (Nm 14,22)19 Und wir sehen, dass sie nicht hineinkommen konnten wegen des Unglaubens.