1A tak nech sa deje čokoľvek, radujte sa v Pánovi. Musím to opakovať znova a znova, lebo v tej radosti je vaša sila.2A nedajte sa zmiasť zvodcami, čo ustavične brechajú ako psy, že sa máte dať obrezať.3Božími deťmi nás predsa nerobí ten kúštik kože odrezaný z nášho tela, ale Duch, v ktorom slúžime Bohu, a chválime sa tým, čo pre nás urobil Ježiš Kristus.4Tým a iba tým sa máme chváliť! Napokon, keby Bohu stačil iba rodový pôvod a náboženská príslušnosť, kto by mohol mať u neho väčšiu prednosť ako ja?5Narodil som sa z pravoverných židovských rodičov, ktorých rodokmeň siaha až k Benjamínovi, obrezaný som bol týždeň po narodení. Navyše som bol ako farizej vychovaný tak, aby som čo najprísnejšie dodržiaval zákon,6a pri prenasledovaní kresťanov bol sotvakto horlivejší ako ja. Ak ide o spravodlivosť podľa zákona, nemožno mi nič vyčítať.7Ale to všetko, na čom som si kedysi zakladal, stratilo pre mňa akúkoľvek cenu, keď som poznal Krista.8V porovnaní s ním je mi všetko ostatné ničím a patriť jemu, získať ho a dôverovať mu je mi nadovšetko.9Nespolieham sa už na vlastnú spravodlivosť, ktorá je zo zákona, ale iba na tú, ktorú mi dáva Kristus prostredníctvom viery.10Vzdať sa všetkého je jediná cesta, ako skutočne poznať Krista aj moc jeho vzkriesenia a pravdaže, aj jeho utrpenie,11lebo mať účasť na jeho slávnom zmŕtvychvstaní znamená najprv zakúsiť jeho umieranie a smrť.12Nechcem tým o sebe tvrdiť, že som už dokonalý, to určite nie som. Ale neprestávam sa o tento cieľ usilovať, kým nebudem taký, akého ma Kristus chce mať.13Nie, milí bratia, ešte nie som taký, ale všetky svoje sily upínam na jediné: bez ohliadania sa do minulosti ženiem sa dopredu,14k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu – život v Božej sláve. Veď k tomu nás Boh prostredníctvom Ježiša Krista povolal.15Všetci, ktorí sme už vo svojej viere dorástli do dospelosti, zmýšľame podobne. Ak by ste mali ešte nejaké pochybnosti, Boh vám aj to časom objasní.16Ale držme sa pevne pravdy, ktorú už poznáme.17Milí bratia, vezmite si príklad zo mňa a z ľudí, ktorí žijú ako ja.18Lebo už neraz som vám hovoril a teraz s plačom opakujem: Chráňte sa tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú Kristovi, ale svojím životom ukazujú, že sú nepriateľmi Kristovho kríža.19Ich cesta vedie do zahynutia, zbožňujú len svoj vlastný žalúdok, pýšia sa tým, za čo by sa mali hanbiť, a myslia iba na to, ako sa mať na svete dobre. Tí svoju večnosť prehrali.20Ale naša pravá vlasť je tam, kde je Ježiš Kristus, a tešíme sa, že sa k nám odtiaľ vráti,21aby premenil naše smrteľné telá a odial ich takou slávou, akou je odiate aj jeho telo. On je schopný to urobiť, lebo má moc nad všetkým.
1Weiter, meine Brüder und Schwestern: Freut euch in dem Herrn! Dass ich euch immer dasselbe schreibe, verdrießt mich nicht und macht euch umso gewisser. (Flp 2,18; Flp 4,4)2Nehmt euch in Acht vor den Hunden, nehmt euch in Acht vor den böswilligen Arbeitern, nehmt euch in Acht vor der Zerschneidung[1]! (2 Kor 11,13; Gal 5,12; Zjv 22,15)3Denn wir sind die Beschneidung, die wir im Geist Gottes dienen und uns Christi Jesu rühmen und uns nicht verlassen auf Fleisch[2], (Rim 2,28; Rim 15,17; Flp 1,26)4obwohl ich meine Zuversicht auch aufs Fleisch setzen könnte. Wenn ein anderer meint, er könne sich aufs Fleisch verlassen, so könnte ich es viel mehr, (2 Kor 11,18)5der ich am achten Tag beschnitten bin, aus dem Volk Israel, vom Stamm Benjamin, ein Hebräer von Hebräern, nach dem Gesetz ein Pharisäer, (Sk 26,5; Rim 11,1; 2 Kor 11,22)6nach dem Eifer ein Verfolger der Gemeinde, nach der Gerechtigkeit, die das Gesetz fordert, untadelig gewesen. (Sk 8,3; Gal 1,13)7Aber was mir Gewinn war, das habe ich um Christi willen für Schaden erachtet.8Ja, ich erachte es noch alles für Schaden gegenüber der überschwänglichen Erkenntnis Christi Jesu, meines Herrn. Um seinetwillen ist mir das alles ein Schaden geworden, und ich erachte es für Dreck, auf dass ich Christus gewinne9und in ihm gefunden werde, dass ich nicht habe meine Gerechtigkeit, die aus dem Gesetz, sondern die durch den Glauben an Christus kommt, nämlich die Gerechtigkeit, die von Gott kommt durch den Glauben.10Ihn möchte ich erkennen und die Kraft seiner Auferstehung und die Gemeinschaft seiner Leiden und so seinem Tode gleich gestaltet werden, (Rim 6,3; Rim 8,17; 2 Kor 4,10; Gal 6,17)11damit ich gelange zur Auferstehung von den Toten.
Das Ziel
12Nicht, dass ich’s schon ergriffen habe oder schon vollkommen sei; ich jage ihm aber nach, ob ich’s wohl ergreifen könnte, weil ich von Christus Jesus ergriffen bin. (1 Tim 6,12)13Meine Brüder und Schwestern, ich schätze mich selbst nicht so ein, dass ich’s ergriffen habe. Eins aber sage ich: Ich vergesse, was dahinten ist, und strecke mich aus nach dem, was da vorne ist,14und jage nach dem vorgesteckten Ziel, dem Siegespreis der himmlischen Berufung Gottes in Christus Jesus. (1 Kor 9,24)15Wie viele nun von uns vollkommen sind, die lasst uns so gesinnt sein. Und solltet ihr in einem Stück anders denken, so wird euch Gott auch das offenbaren.16Nur, was wir schon erreicht haben, darin lasst uns auch leben.17Ahmt mit mir Christus nach, Brüder und Schwestern, und seht auf die, die so wandeln, wie ihr uns zum Vorbild habt. (1 Kor 11,1)18Denn viele wandeln so, dass ich euch oft von ihnen gesagt habe, nun aber sage ich’s auch unter Tränen: Sie sind die Feinde des Kreuzes Christi.19Ihr Ende ist die Verdammnis, ihr Gott ist der Bauch und ihre Ehre ist in ihrer Schande; sie sind irdisch gesinnt. (Oz 4,7; Rim 16,18)20Wir aber sind Bürger im Himmel; woher wir auch erwarten den Heiland, den Herrn Jesus Christus, (Ef 2,6; Kol 3,1; Tit 2,13; Hebr 12,22)21der unsern geringen Leib[3] verwandeln wird, dass er gleich werde seinem verherrlichten Leibe nach der Kraft, mit der er sich alle Dinge untertan machen kann. (1 Kor 15,25; 1 Kor 15,49; 2 Kor 5,1; Flp 2,8)