1Dúfam, že moje trochu nerozumné riadky nevyčerpali ešte všetku vašu trpezlivosť. Už iba chvíľočku, prosím vás.2Mám vás totiž tak žiarlivo rád ako Boh. Akoby ste boli mojou jedinou dcérou, ktorú som zasľúbil jedinému mužovi – Pánu Ježišovi Kristovi. Chcem mu ju priviesť čistú, nedotknutú.3Teraz mi však srdce zviera úzkosť, aby vaša verná a čistá láska k nemu nebola zakalená a pošpinená, alebo aby celkom nezanikla.Viete predsa, ako prefíkane vedel satan zviesť Evu v raji!4A vy tak pokojne dávate príležitosť každému, kto vám predkladá iného Krista ako my a vnáša medzi vás cudzieho ducha a šíri akúsi inú zvesť, ako ste počuli od nás.5Myslím si, že nie som niečo menej ako títo „veľkoapoštoli“. Možno som slabší rečník, zato viem, o čom hovorím.6O tom ste sa mohli mnoho ráz presvedčiť.7Alebo je moja chyba v tom, že som si nedal za svoju kazateľskú službu zaplatiť? Že som sám seba ponižoval, aby som vám pomohol dostať sa vyššie?8Môj pobyt u vás hradili iné kresťanské zbory, ich som „okrádal“, len aby som vám nebol na ťarchu.9A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili kresťania z Macedónska. Nič som od vás nevzal a ani v budúcnosti nevezmem.10A ako že slúžim Kristovej pravde – tak a nie inak to budem robiť po celom Grécku.11Prečo? Azda preto, že vás nemám rád? Boh vie, že mám!12Chcem vám i naďalej slúžiť bez akejkoľvek odmeny, aby tí ľudia nemohli tvrdiť, že sú takí ako my.13Veď sú to podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa iba vydávajú za Kristových apoštolov.14Netreba sa tomu, pravda, čudovať, veď aj satan na seba často berie anjelskú podobu.15Nie div, že jeho pomáhači sa vydávajú za Božích služobníkov. Ale spravodlivá odplata ich neminie.
Pavlova „chvála“
16Verte mi, že to mám v hlave v poriadku. A ak nie, ako niektorí vravia, prečo by som sa aj ja raz nemohol pochváliť tak ako oni a porozprávať vám o svojich prednostiach?17Ako kresťanovi by mi to bolo, pravda, proti mysli, ale ako údajný blázon si to hádam môžem dovoliť.18Keď sa toľkí chvália vonkajšími vecami, pochválim sa aj ja.19Vy ste predsa takí múdri, že viete byť aj k bláznovi zhovievaví.20Strpíte, že vás tyranizujú a vydierajú, že vami pohŕdajú a šliapu po vás.21Nuž áno, priznávam, že v tomto akoby sme boli naozaj slabí.22A aké sú ich ďalšie prednosti? Starobylý pôvod? Prepáčte nerozumnému, ale môj nie je horší! Náboženské vzdelanie? Ani v tom nezaostávam.23Vyhlasujú sa za Kristových služobníkov? Keď sa už tak nerozumne chválim, potom aj v tom sa im viac ako vyrovnám. Kto vynaložil pre Krista viac úsilia? Kto bol viackrát vo väzení, viackrát týraný, viackrát riskoval svoj život?24Päť ráz mi dali Židia naložiť tridsaťdeväť rán korbáčom na holý chrbát,25trikrát ma zbili palicami, raz dokonca kameňovali. Trikrát som zažil stroskotanie lode a z toho raz som noc a deň strávil vo vlnách mora.26Často som bol na cestách – ohrozovaný rozvodnenými riekami, lupičmi, vlastnými súkmeňovcami i pohanmi. Smrť mi hrozila v rozbesnených davoch i na ľudoprázdnych púšťach, na rozbúrenom mori, ba aj medzi falošnými bratmi.27Viem, čo sú to bezsenné noci a smrteľná únava, mučivý hlad a smäd, čo je to na kosť premrznúť a nemať sa kde zohriať.28A navyše stále starosti o kresťanské zbory.29Odmietol som azda niekedy pomôcť niekomu, koho ťažilo svedomie? Netrápil som sa vari, keď niekto zakolísal vo viere?30Ak už sa teda mám chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.31On – večná sláva jeho menu – vie, že neklamem.32V Damasku dal miestodržiteľ kráľa Areta strážiť mestské brány, aby ma chytil.33Dal som sa teda spustiť v koši po lane otvorom v mestských hradbách, a tak som z tej pasce vyviazol.
1Ach wolltet ihr doch ein wenig Torheit von mir ertragen! Gewiss, ihr ertragt mich. (2 Kor 12,11)2Denn ich eifere um euch mit göttlichem Eifer; denn ich habe euch verlobt mit einem einzigen Mann, damit ich Christus eine reine Jungfrau zuführte. (Ef 5,26)3Ich fürchte aber, dass, wie die Schlange Eva verführte mit ihrer List, so auch eure Gedanken abgewendet werden von der Lauterkeit und Reinheit vor Christus. (Gn 3,4; Gn 3,13)4Denn wenn einer zu euch kommt und einen andern Jesus predigt, den wir nicht gepredigt haben, oder ihr einen andern Geist empfangt, den ihr nicht empfangen habt, oder ein anderes Evangelium, das ihr nicht angenommen habt, so ertragt ihr das recht gern! (Gal 1,6)5Ich meine doch, dass ich den Überaposteln in nichts nachstehe. (2 Kor 12,11)6Und wenn ich schon ungeschickt bin in der Rede, so bin ich’s doch nicht in der Erkenntnis; sondern in jeder Weise und vor allen haben wir sie bei euch kundgetan. (1 Kor 2,1; 2 Kor 10,10)7Oder habe ich eine Sünde begangen, als ich mich erniedrigt habe, damit ihr erhöht würdet? Denn ich habe euch das Evangelium Gottes ohne Entgelt verkündigt. (1 Kor 9,12; 2 Kor 12,13)8Andere Gemeinden habe ich beraubt und Geld von ihnen genommen, um euch dienen zu können. (Flp 4,10; Flp 4,14)9Und als ich bei euch war und Mangel hatte, fiel ich niemandem zur Last. Denn meinem Mangel halfen die Brüder ab, die aus Makedonien kamen. So bin ich euch in keiner Weise zur Last gefallen und will es auch weiterhin so halten. (2 Kor 8,23)10So gewiss die Wahrheit Christi in mir ist, so soll mir dieser Ruhm im Gebiet von Achaia nicht verwehrt werden.11Warum das? Weil ich euch nicht lieb habe? Gott weiß es! (2 Kor 12,15)
Gegen falsche Apostel in Korinth
12Was ich aber tue, das will ich auch weiterhin tun, um denen den Anlass zu nehmen, die einen Anlass suchen, sich zu rühmen, sie seien wie wir.13Denn solche sind falsche Apostel, betrügerische Arbeiter und verstellen sich als Apostel Christi.14Und das ist auch kein Wunder; denn er selbst, der Satan, verstellt sich als Engel des Lichts.15Darum ist es nichts Großes, wenn sich auch seine Diener verstellen als Diener der Gerechtigkeit; deren Ende wird sein nach ihren Werken. (Flp 3,19)
Paulus in der Rolle des Narren
16Ich sage abermals: Niemand halte mich für töricht; wenn aber doch, so nehmt mich an als einen Toren, damit auch ich mich ein wenig rühme. (2 Kor 12,6; 2 Kor 12,11)17Was ich jetzt rede, das rede ich nicht dem Herrn gemäß, sondern wie in Torheit, weil wir so ins Rühmen gekommen sind.18Da viele sich rühmen nach dem Fleisch, will ich mich auch rühmen.19Denn ihr ertragt gerne die Narren, ihr, die ihr klug seid!20Ihr ertragt es, wenn euch jemand knechtet, wenn euch jemand ausnützt, wenn euch jemand gefangen nimmt, wenn sich jemand über euch erhebt, wenn euch jemand ins Angesicht schlägt.21Zu meiner Schande muss ich sagen: Dazu waren wir zu schwach! Wo einer kühn ist – ich rede als Narr –, da bin ich auch kühn.22Sie sind Hebräer? Ich auch! Sie sind Israeliten? Ich auch! Sie sind Abrahams Kinder? Ich auch! (Rim 11,1; Flp 3,5)23Sie sind Diener Christi? Ich rede wider alle Vernunft: Ich bin’s weit mehr! Ich habe mehr gearbeitet, ich bin öfter gefangen gewesen, ich habe mehr Schläge erlitten, ich bin oft in Todesnöten gewesen. (1 Kor 4,11; 2 Kor 6,4)24Von Juden habe ich fünfmal erhalten vierzig Geißelhiebe weniger einen; (Dt 25,3)25ich bin dreimal mit Stöcken geschlagen, einmal gesteinigt worden; dreimal habe ich Schiffbruch erlitten, einen Tag und eine Nacht trieb ich auf dem tiefen Meer. (Sk 14,19; Sk 16,22)26Ich bin oft gereist, ich bin in Gefahr gewesen durch Flüsse, in Gefahr unter Räubern, in Gefahr von meinem Volk, in Gefahr von Heiden, in Gefahr in Städten, in Gefahr in Wüsten, in Gefahr auf dem Meer, in Gefahr unter falschen Brüdern;27in Mühe und Arbeit, in viel Wachen, in Hunger und Durst, in viel Fasten, in Frost und Blöße; (2 Kor 6,5)28und außer all dem noch das, was täglich auf mich einstürmt, die Sorge für alle Gemeinden. (Sk 20,18; Sk 20,31)29Wer ist schwach, und ich werde nicht schwach? Wer wird zu Fall gebracht, und ich brenne nicht? (1 Kor 9,22)30Wenn ich mich denn rühmen soll, will ich mich meiner Schwachheit rühmen. (2 Kor 12,5)31Gott, der Vater des Herrn Jesus, der gelobt sei in Ewigkeit, weiß, dass ich nicht lüge.32In Damaskus bewachte der Statthalter des Königs Aretas die Stadt der Damaszener und wollte mich gefangen nehmen, (Sk 9,24)33und ich wurde in einem Korb durch ein Fenster die Mauer hinabgelassen und entrann seinen Händen.