1O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu.2Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu:3„Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou.4Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás.5Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty.6Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.7Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada,8aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde.“9Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Pavol sa obhajuje pred Felixom
10Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: „Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať.11Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.12Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.13Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať.14Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.15A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.16Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.17A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.18A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie.19Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.20Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.21Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: „Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!“22Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: „Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.23Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy.
Felix váha s rozhodnutím
24O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a chcel sa od neho viac dozvedieť o viere v Ježiša Krista.25Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: „Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať.“26A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok.27Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.
1And after five days the high priest Ananias came down with some elders and a spokesman, one Tertullus. They laid before the governor their case against Paul. (Sk 21,18; Sk 21,27; Sk 23,2; Sk 23,24; Sk 24,11)2And when he had been summoned, Tertullus began to accuse him, saying: “Since through you we enjoy much peace, and since by your foresight, most excellent Felix, reforms are being made for this nation, (Lk 1,3; Sk 23,26)3in every way and everywhere we accept this with all gratitude.4But, to detain[1] you no further, I beg you in your kindness to hear us briefly.5For we have found this man a plague, one who stirs up riots among all the Jews throughout the world and is a ringleader of the sect of the Nazarenes. (Lk 23,2; Sk 5,17; Sk 15,5; Sk 24,14; Sk 26,5; Sk 28,22)6He even tried to profane the temple, but we seized him.[2] (Sk 21,27)8By examining him yourself you will be able to find out from him about everything of which we accuse him.”9The Jews also joined in the charge, affirming that all these things were so.10And when the governor had nodded to him to speak, Paul replied: “Knowing that for many years you have been a judge over this nation, I cheerfully make my defense.11You can verify that it is not more than twelve days since I went up to worship in Jerusalem, (Jn 12,20; Sk 8,27; Sk 20,16; Sk 24,1)12and they did not find me disputing with anyone or stirring up a crowd, either in the temple or in the synagogues or in the city. (Sk 25,8)13Neither can they prove to you what they now bring up against me. (Sk 25,7)14But this I confess to you, that according to the Way, which they call a sect, I worship the God of our fathers, believing everything laid down by the Law and written in the Prophets, (Lk 1,74; Sk 3,13; Sk 9,2; Sk 22,3; Sk 24,5; Sk 24,22; Sk 26,22; Sk 27,23; Sk 28,23; Rim 1,9; Rim 3,21; 2 Tim 1,3; Hebr 9,14; Hebr 12,28)15having a hope in God, which these men themselves accept, that there will be a resurrection of both the just and the unjust. (Dan 12,2; Lk 14,14; Sk 23,6; Gal 5,5; Tit 2,13)16So I always take pains to have a clear conscience toward both God and man. (Sk 23,1; 1 Kor 10,32; Flp 1,10; 1 Tim 4,7; 1 Tim 4,15; Júd 1,24)17Now after several years I came to bring alms to my nation and to present offerings. (Sk 20,16; Sk 20,31; Sk 24,11; Sk 26,4; Sk 28,19; Rim 15,25; Rim 15,31; 1 Kor 16,1; 2 Kor 8,1; 2 Kor 9,1; 2 Kor 9,12; Gal 2,10)18While I was doing this, they found me purified in the temple, without any crowd or tumult. But some Jews from Asia— (Sk 21,26; Sk 21,27; Sk 26,21)19they ought to be here before you and to make an accusation, should they have anything against me. (Sk 23,30)20Or else let these men themselves say what wrongdoing they found when I stood before the council,21other than this one thing that I cried out while standing among them: ‘It is with respect to the resurrection of the dead that I am on trial before you this day.’” (Sk 23,6)
Paul Kept in Custody
22But Felix, having a rather accurate knowledge of the Way, put them off, saying, “When Lysias the tribune comes down, I will decide your case.” (Sk 9,2; Sk 24,14)23Then he gave orders to the centurion that he should be kept in custody but have some liberty, and that none of his friends should be prevented from attending to his needs. (Sk 27,3; Sk 28,16)24After some days Felix came with his wife Drusilla, who was Jewish, and he sent for Paul and heard him speak about faith in Christ Jesus. (Sk 20,21; Rim 3,24; Gal 2,16)25And as he reasoned about righteousness and self-control and the coming judgment, Felix was alarmed and said, “Go away for the present. When I get an opportunity I will summon you.” (Sk 17,32; 2 Tim 4,2; Tit 2,12)26At the same time he hoped that money would be given him by Paul. So he sent for him often and conversed with him. (Sk 24,17)27When two years had elapsed, Felix was succeeded by Porcius Festus. And desiring to do the Jews a favor, Felix left Paul in prison. (Mk 15,15; Lk 21,12; Sk 12,3; Sk 25,1; Sk 25,9; Sk 25,14; Sk 26,24)