1Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou.2Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť.3A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu,4a potom sa spýtal prítomných: „Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?“ Ale nikto mu neodpovedal.5Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú.6Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť.
Uzdravovanie pri jazere
7Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska,8z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko–ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči.9Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili.10Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli.11A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“12Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo.
Ježiš si povolá dvanástich apoštolov
13Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov.14Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať,15uzdravovať a vyháňať démonov.16Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter,17Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu,18Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky19a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Ježiša obviňujú, že má satanskú moc
20Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť.21Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum.22A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou.23Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana?24Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť.25Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne.26A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec.27A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana.28No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu.29Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy.“30To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha.
Kto patrí do Ježišovej rodiny
31K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať.32„Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval.33„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich.34Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia.35Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“
1Again he entered the synagogue, and a man was there with a withered hand. (Mt 12,9; Mk 1,29; Lk 6,6)2And they watched Jesus,[1] to see whether he would heal him on the Sabbath, so that they might accuse him. (Lk 11,54; Lk 14,1; Lk 20,20; Jn 8,6)3And he said to the man with the withered hand, “Come here.”4And he said to them, “Is it lawful on the Sabbath to do good or to do harm, to save life or to kill?” But they were silent. (Lk 14,3)5And he looked around at them with anger, grieved at their hardness of heart, and said to the man, “Stretch out your hand.” He stretched it out, and his hand was restored. (1 Kr 13,4; Mk 3,34; Mk 5,32; Mk 6,52; Mk 10,21; Mk 10,23; Rim 11,25; Ef 4,18)6The Pharisees went out and immediately held counsel with the Herodians against him, how to destroy him. (Mt 12,14; Mt 22,16; Mk 8,15; Mk 12,13)
A Great Crowd Follows Jesus
7Jesus withdrew with his disciples to the sea, and a great crowd followed, from Galilee and Judea (Mt 4,25; Mt 12,15; Lk 6,17)8and Jerusalem and Idumea and from beyond the Jordan and from around Tyre and Sidon. When the great crowd heard all that he was doing, they came to him. (Iz 34,5; Ez 35,15; Mt 11,21)9And he told his disciples to have a boat ready for him because of the crowd, lest they crush him, (Mk 5,24; Mk 5,31; Mk 6,32; Mk 6,45; Mk 8,10)10for he had healed many, so that all who had diseases pressed around him to touch him. (Mt 4,23; Mt 9,20; Mt 14,36; Mk 5,29; Mk 5,34; Mk 6,56; Lk 6,19)11And whenever the unclean spirits saw him, they fell down before him and cried out, “You are the Son of God.” (Mt 14,33; Mk 1,26; Mk 1,34; Lk 4,41; Lk 8,28)12And he strictly ordered them not to make him known. (Mt 12,16)
The Twelve Apostles
13And he went up on the mountain and called to him those whom he desired, and they came to him. (Mt 10,1; Mk 6,7; Lk 6,12; Lk 9,1; Jn 13,18; Jn 15,16; Jn 15,19)14And he appointed twelve (whom he also named apostles) so that they might be with him and he might send them out to preach (Mk 3,13)15and have authority to cast out demons. (Mk 3,13)16He appointed the twelve: Simon (to whom he gave the name Peter); (Mt 10,2; Mt 16,18; Lk 6,14; Jn 1,42; Sk 1,13)17James the son of Zebedee and John the brother of James (to whom he gave the name Boanerges, that is, Sons of Thunder); (Mt 4,21)18Andrew, and Philip, and Bartholomew, and Matthew, and Thomas, and James the son of Alphaeus, and Thaddaeus, and Simon the Zealot,[2] (Mt 9,9)19and Judas Iscariot, who betrayed him.20Then he went home, and the crowd gathered again, so that they could not even eat. (Mk 6,31; Mk 7,17; Mk 9,28)21And when his family heard it, they went out to seize him, for they were saying, “He is out of his mind.” (Mk 3,31; Jn 7,5; Jn 10,20; Sk 26,24; 2 Kor 5,13)
Blasphemy Against the Holy Spirit
22And the scribes who came down from Jerusalem were saying, “He is possessed by Beelzebul,” and “by the prince of demons he casts out the demons.” (Mt 9,34; Mt 10,25; Mt 12,24; Mt 15,1; Mk 7,1; Lk 11,15; Jn 7,20)23And he called them to him and said to them in parables, “How can Satan cast out Satan? (Mt 12,25; Lk 11,17)24If a kingdom is divided against itself, that kingdom cannot stand.25And if a house is divided against itself, that house will not be able to stand.26And if Satan has risen up against himself and is divided, he cannot stand, but is coming to an end.27But no one can enter a strong man’s house and plunder his goods, unless he first binds the strong man. Then indeed he may plunder his house. (Iz 49,24; Iz 53,12)28“Truly, I say to you, all sins will be forgiven the children of man, and whatever blasphemies they utter, (Mt 12,31; Lk 12,10; Hebr 6,4; Hebr 10,26; 1 Jn 5,16)29but whoever blasphemes against the Holy Spirit never has forgiveness, but is guilty of an eternal sin”— (Sk 7,51; Hebr 10,29)30for they were saying, “He has an unclean spirit.”
Jesus’ Mother and Brothers
31And his mother and his brothers came, and standing outside they sent to him and called him. (Mt 12,46; Mt 13,55; Mk 6,3; Lk 8,19; Jn 2,12; Jn 7,3; Jn 7,5; Jn 7,10; Sk 1,14; 1 Kor 9,5; Gal 1,19)32And a crowd was sitting around him, and they said to him, “Your mother and your brothers[3] are outside, seeking you.”33And he answered them, “Who are my mother and my brothers?”34And looking about at those who sat around him, he said, “Here are my mother and my brothers! (Mk 3,5)35For whoever does the will of God, he is my brother and sister and mother.” (Mt 7,21; Lk 11,28; Jn 15,14; Hebr 2,11)