1Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich iných nasledovníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.2Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo.3Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov.4Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv. A cestou sa nezdržiavajte.5Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte:‚Pokoj tomuto domu.‘6Ak vás prijmú srdečne, pokoj sa naozaj usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám.7Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a neváhajte prijať ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.8Ak vás prijmú v niektorom meste, pridŕžajte sa týchto zásad: jedzte všetko, čím vás ponúknu,9uzdravujte chorých a hlásajte:‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘10Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste:11‚Vytriasame na vás ešte aj prach, čo sa na nás prichytil.12Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo, no keďže ho odmietate, čaká vás Boží súd. A vtedy bude aj skazenej Sodome ľahšie ako vám.‘ “
Beda neveriacim mestám
13Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korozaim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone boli stali také zázraky ako u vás, jeho obyvatelia by sa už dávno boli kajali, obliekali sa do vrecoviny a sedeli by v popole.14A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám.15A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Budete sa vyvyšovať až do neba? Nie, až do pekla budete zvrhnutí.“16Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto vás odmieta, mňa odmieta, odmieta toho, ktorý ma poslal.“
Návrat učeníkov
17Neskôr sa tí sedemdesiati učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!“18Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk!19Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám neuškodí.20Ale neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, no radujte sa z toho, že sú vaše mená napísané na zozname nebeských občanov.“
Ježiš velebí otca
21V tej chvíli naplnil Boží Duch Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí mi dôverujú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči.22Všetko si mi zveril; len ty vieš, kto som, a ja viem, kto si ty, a vie to aj ten, komu to budem chcieť zjaviť.“23Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči.24Mnohí dávni proroci a králi túžili vidieť a počuť, čo vy vidíte a počujete, ale nepočuli.“
Najväčšie prikázanie
25Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“26Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“27Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“28„Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“29Znalec Písma sa však ďalej pýtal: „Ale kto je môj blížny?“
Milosrdný Samaritán
30Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste.31Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel.32Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc.33Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi,34pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral.35Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho:‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ “36„Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, “ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ –37„Ten, čo mu pomohol,“ odpovedal učiteľ Zákona. „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.
Mária a Marta
38Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta.39Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.40Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“41Ale Ježiš jej povedal: „Milá Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci.42A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“
1After this the Lord appointed seventy-two[1] others and sent them on ahead of him, two by two, into every town and place where he himself was about to go. (Ex 24,1; Ex 24,9; Nm 11,16; Lk 9,2; Lk 9,52)2And he said to them, “The harvest is plentiful, but the laborers are few. Therefore pray earnestly to the Lord of the harvest to send out laborers into his harvest. (Mt 9,37; Jn 4,35; 2 Sol 3,1)3Go your way; behold, I am sending you out as lambs in the midst of wolves. (Mt 10,16; Jn 17,18)4Carry no moneybag, no knapsack, no sandals, and greet no one on the road. (2 Kr 4,29; Mt 10,9; Mk 6,8; Lk 9,1; Lk 22,35)5Whatever house you enter, first say, ‘Peace be to this house!’ (1 Sam 25,6)6And if a son of peace is there, your peace will rest upon him. But if not, it will return to you. (Ž 35,13)7And remain in the same house, eating and drinking what they provide, for the laborer deserves his wages. Do not go from house to house. (1 Tim 5,18)8Whenever you enter a town and they receive you, eat what is set before you.9Heal the sick in it and say to them, ‘The kingdom of God has come near to you.’ (Mt 3,2; Lk 10,11)10But whenever you enter a town and they do not receive you, go into its streets and say,11‘Even the dust of your town that clings to our feet we wipe off against you. Nevertheless know this, that the kingdom of God has come near.’ (Neh 5,13; Lk 10,9; Sk 13,51; Sk 18,6)12I tell you, it will be more bearable on that day for Sodom than for that town. (Mt 7,22; Mt 10,15)
Woe to Unrepentant Cities
13“Woe to you, Chorazin! Woe to you, Bethsaida! For if the mighty works done in you had been done in Tyre and Sidon, they would have repented long ago, sitting in sackcloth and ashes. (Ez 28,2; Am 1,9; Mt 11,21)14But it will be more bearable in the judgment for Tyre and Sidon than for you. (Lk 10,13; Lk 12,47)15And you, Capernaum, will you be exalted to heaven? You shall be brought down to Hades. (Iz 14,13; Lk 16,23; Sk 2,27)16“The one who hears you hears me, and the one who rejects you rejects me, and the one who rejects me rejects him who sent me.” (Mt 10,40; Mt 25,45; Jn 5,23; Jn 12,48; 1 Sol 4,8)
21In that same hour he rejoiced in the Holy Spirit and said, “I thank you, Father, Lord of heaven and earth, that you have hidden these things from the wise and understanding and revealed them to little children; yes, Father, for such was your gracious will.[2] (Jób 37,24; Ž 8,2; Iz 53,11; Mt 11,25; Mt 16,17; Mt 21,16; Mk 12,36; Lk 8,10; Lk 12,32; Sk 17,24; 1 Kor 1,19; 2 Kor 3,14)22All things have been handed over to me by my Father, and no one knows who the Son is except the Father, or who the Father is except the Son and anyone to whom the Son chooses to reveal him.” (Mt 28,18; Jn 1,18; Jn 6,46; Jn 7,29; Jn 8,19; Jn 10,15; Jn 17,25; Jn 17,26)23Then turning to the disciples he said privately, “Blessed are the eyes that see what you see! (Mt 13,16; Mt 16,17)24For I tell you that many prophets and kings desired to see what you see, and did not see it, and to hear what you hear, and did not hear it.” (Jn 8,56; Hebr 11,13; 1 Pt 1,10)
The Parable of the Good Samaritan
25And behold, a lawyer stood up to put him to the test, saying, “Teacher, what shall I do to inherit eternal life?” (Mt 19,16; Mt 19,29; Mt 22,34; Mt 25,34; Mt 25,46; Mk 10,17; Lk 7,30; Lk 18,18; Jn 8,6)26He said to him, “What is written in the Law? How do you read it?”27And he answered, “You shall love the Lord your God with all your heart and with all your soul and with all your strength and with all your mind, and your neighbor as yourself.” (Lv 19,18; Dt 6,5; Mt 19,19; Mt 22,37; Mk 12,30)28And he said to him, “You have answered correctly; do this, and you will live.” (Lv 18,5; Neh 9,29; Ez 20,11; Rim 10,5; Gal 3,12)29But he, desiring to justify himself, said to Jesus, “And who is my neighbor?” (Lk 16,15)30Jesus replied, “A man was going down from Jerusalem to Jericho, and he fell among robbers, who stripped him and beat him and departed, leaving him half dead. (Lk 18,31; Lk 19,28)31Now by chance a priest was going down that road, and when he saw him he passed by on the other side. (Nm 8,19; Jn 1,19)32So likewise a Levite, when he came to the place and saw him, passed by on the other side. (Lk 10,31)33But a Samaritan, as he journeyed, came to where he was, and when he saw him, he had compassion. (Mt 10,5)34He went to him and bound up his wounds, pouring on oil and wine. Then he set him on his own animal and brought him to an inn and took care of him. (Iz 1,6)35And the next day he took out two denarii[3] and gave them to the innkeeper, saying, ‘Take care of him, and whatever more you spend, I will repay you when I come back.’ (Mt 18,28)36Which of these three, do you think, proved to be a neighbor to the man who fell among the robbers?”37He said, “The one who showed him mercy.” And Jesus said to him, “You go, and do likewise.”
Martha and Mary
38Now as they went on their way, Jesus[4] entered a village. And a woman named Martha welcomed him into her house. (Lk 19,6; Jn 11,1; Jn 11,19; Jn 12,2)39And she had a sister called Mary, who sat at the Lord’s feet and listened to his teaching. (Lk 8,35; Lk 10,38; Sk 22,3)40But Martha was distracted with much serving. And she went up to him and said, “Lord, do you not care that my sister has left me to serve alone? Tell her then to help me.”41But the Lord answered her, “Martha, Martha, you are anxious and troubled about many things, (Lk 12,22; 1 Kor 7,32)42but one thing is necessary.[5] Mary has chosen the good portion, which will not be taken away from her.” (Ž 16,5)