Markus 15

Nya Levande Bibeln

från Biblica
1 Tidigt nästa morgon samlades översteprästerna och folkets ledare och laglärarna[1]‑ hela det judiska rådet‑ för en ny överläggning. Sedan lät de binda Jesus och förde bort honom och överlämnade honom till Pilatus, den romerska landshövdingen.2 Pilatus frågade honom: ”Är du judarnas kung?” Men Jesus svarade: ”Det är du själv som kallar mig det.”3-4 Sedan anklagade översteprästerna honom för en rad olika brott, och Pilatus frågade honom: ”Varför säger du ingenting? Du hör ju vad de anklagar dig för!”5 Men till Pilatus stora förvåning svarade Jesus inget mer.6 Vid påskhögtiden[2] brukade Pilatus alltid frige en fånge åt dem, vem som helst som judarna ville ha fri.7 Och just då satt en man fängslad som hette Barabbas. Han hade tillsammans med några andra dömts för mord under ett politiskt uppror.8 Folket började nu samlas inför Pilatus för att be honom göra som han brukade.9 ”Är det judarnas kung ni vill att jag ska släppa fri?” frågade Pilatus.10 Han visste mycket väl att översteprästerna bara hade överlämnat Jesus åt honom för att de var avundsjuka på Jesus.11 Men översteprästerna hetsade upp folket och fick dem att kräva att Barabbas skulle friges istället för Jesus.12 Pilatus frågade då igen: ”Vad ska jag göra med den här mannen som ni kallar judarnas kung?”13 ”Spika fast honom på ett kors!” ropade de tillbaka.14 ”Men vad har han gjort för ont?” frågade Pilatus. Då skrek de ännu högre: ”Spika fast honom på ett kors!”15 Och till slut gav Pilatus efter och släppte Barabbas, eftersom han ville göra det som folket krävde. Men Jesus lät han piska och överlämnade honom sedan till sina soldater för att de skulle föra bort honom ochspika fast honom på ett kors.16 De romerska soldaterna ledde först in Jesus på gården till landshövdingens residens, där hela vaktstyrkan kallades samman.17 De klädde på honom en mörkröd[3] mantel och gjorde en krona av törne som de satte på honom.18-19 Sedan slog de honom i huvudet med en käpp och spottade på honom och föll på knä och låtsades hylla honom. ”Leve judarnas kung”, ropade de.20 När de till slut hade tröttnat på att håna honom, tog de av honom den röda manteln och satte på honom hans egna kläder och förde bort honom för att spika fast honom på ett kors.21 På vägen till avrättningsplatsen stötte soldaterna på Simon från Kyrene[4], pappa till Alexandros och Rufus. Han råkade just då vara på väg till Jerusalem från landsbygden, och honom tvingade de att bära Jesus kors.22 Soldaterna förde Jesus till den plats som kallas Golgota (det betyder Skallen).23 Och där gav man honom vin blandat med myrra,[5] men han vägrade att dricka det.24 Sedan spikade de fast honom på ett kors och delade hans kläder mellan sig genom att kasta lott om dem.25 Klockan var runt nio på morgonen när de spikade fast honom på korset.26 Och ovanför honom hade man satt upp en skylt med texten: ”Judarnas kung”, för att visa vad han anklagades för.27-28 Samtidigt med Jesus blev också två brottslingar fastspikade på varsitt kors, en på var sida om honom.[6]29 Och de som gick förbi avrättningsplatsen hånade Jesus och skakade på huvudet och sa: ”Var det inte du som skulle riva ner templet och bygga upp det igen på tre dagar?30 Hjälp dig själv nu och kliv ner från korset.”31 Även översteprästerna och laglärarna[7] gjorde sig lustiga över honom och skämtade med varandra.”Han var bra på att hjälpa andra”, sa de, ”men han kan inte hjälpa sig själv!32 Skulle han vara Messias, Israels utlovade kung? Ja, om han kliver ner från korset, då ska vi tro på honom!”Till och med de som hade spikats fast på kors tillsammans med honom hånade honom.33 När klockan var tolv blev det plötsligt mörkt i hela landet, och mörkret varade ända fram till klockan tre.34 Och när klockan var runt tre ropade Jesus med hög röst: ”Eloi, Eloi, lema sabachtani?” (det betyder: ”Min Gud, min Gud, varför har du övergett mig?”)[8]35 Några av dem som stod där i närheten missförstod honom och trodde att han ropade på Elia[9].36 En av dem sprang bort och fyllde en svamp med surt vin, och satte den på en käpp och höll upp den så att han kunde dricka. ”Låt oss se om Elia kommer och tar ner honom”, sa han.37 Men Jesus ropade högt och slutade att andas.38 Och i samma stund brast förhänget framför det allra heligaste[10] i templet i två delar, uppifrån och ända ned.39 När den romerska officeren, som stod bredvid korset, såg på vilket sätt Jesus gav upp andan, ropade han: ”Den mannen var verkligen Guds Son!”40 Några kvinnor stod också en bit bort från avrättningsplatsen och såg allt som hände. Bland dem var Maria från Magdala, den Maria som var mamma till Jakob den yngre och Joses, och Salome.41 De hade följt Jesus och hjälpt honom då han var i Galileen. Och nu stod de där tillsammans med många andra kvinnor som följt med Jesus till Jerusalem.42 Allt detta hände på fredagen, förberedelsedagen, alltså dagen före vilodagen[11]. Och när kvällen närmade sig43 var Josef från Arimataia modig nog att gå till Pilatus och be att få ta hand om Jesus kropp. Josef var en respekterad medlem av det judiska rådet[12], och en man som ivrigt väntade på att Gud skulle börja regera bland människorna.44 Pilatus hade svårt att tro att Jesus redan var död, så han kallade till sig den romerska officeren för att fråga honom.45 Men när officeren bekräftade att Jesus verkligen var död, fick Josef tillåtelse att ta hand om kroppen.46 Josef gick genast iväg och köpte linnetyg. Sedan tog han ner Jesus från korset, lindade honom i tyget och la honom i en grav som var uthuggen i berget. Efter det rullade han en stor sten framför ingången till graven.47 Både Maria från Magdala och Maria, Joses mamma, såg var han la Jesus kropp.

Markus 15

Nádej pre kazdého

från Biblica
1 Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona – celá veľrada – uzniesli vydať Ježiša rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu.2 Pilát sa ho spýtal: „Ty si teda kráľ Židov?“ Ježiš mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“3 Potom ho veľkňazi obvinili z mnohých zločinov.4 Pilát sa ho znova spýtal: „Prečo sa nebrániš? Čím vyvrátiš všetky tie žaloby?“5 Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal.6 Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali.7 Práve sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy.8 Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie.9 Pilát sa ich spýtal: „Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?“10 Vedel totiž, že sa proti nemu zo závisti sprisahali veľkňazi.11 Ale tí nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša.12 Pilát sa ich spýtal: „A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?“13 Dav reval: „Ukrižuj ho!“ Pilát namietal: „Ale za aký zločin?“ No dav vrieskal ešte hlasnejšie:14 „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“15 Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.16 Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie paláca a zvolali celú rotu.17 Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu.18 Posmešne naňho pokrikovali: „Nech žije židovský kráľ!“19 Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, kľakali si pred ním a klaňali sa mu.20 Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko.21 Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca neskorších kresťanov Alexandra a Rúfa, ktorý sa vracal z poľa.22 Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo znamená Lebka.23 Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol.24 Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním.25 Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali.26 Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ.27 Zároveň s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane.28 Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: „Zaradili ho medzi zločincov.“29 Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: „Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť!30 Ak si taký mocný, pomôž si a zostúp z kríža!“31 Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: „Iným pomáhal, ale sebe pomôcť nemôže.32 Hej, Mesiáš, zasľúbený kráľ Izraela, nože zostúp z kríža! Potom ti uveríme!“ Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech.33 Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny.34 O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: „Eloi, Eloi, lama sabachtani?“ Sú to úvodné slová dvadsiateho druhého žalmu: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?35 Niektorí, čo stáli pod krížom, mu nerozumeli a domnievali sa, že volá na pomoc proroka Eliáša.36 Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju so slovami: „Počkajte, uvidíme, či mu Eliáš príde na pomoc!“37 Tu Ježiš ešte raz vykríkol a zomrel.38 V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol.39 Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: „Ten človek bol naozaj Syn Boží!“40 Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa, a Salome.41 Tie v neho uverili už kedysi v Galilei a od tých čias sa oňho starali. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.42 Nastal piatočný večer, pre Židov začiatok sobotného sviatku.43 Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, sa odvážil predstúpiť pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo.44 Pilát sa začudoval, že Ježiš už zomrel. Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, ako dlho je už Ježiš mŕtvy.45 Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, prikázal, aby dali mŕtve telo Jozefovi.46 Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom.47 Mária Magdaléna a Mária Jozefova sa prizerali, kde Ježiša pochovali.