1Kära syskon, ni vet själva att vårt besök hos er inte blev utan resultat.2Vi hade, som ni vet, blivit misshandlade och förödmjukade i Filippi just innan vi kom till er. Men Gud gav oss mod att berätta det glada budskapet om Jesus för er, trots hårt motstånd.3Det bevisar väl mer än något att vårt budskap inte är falskt, och att vi inte har några orena motiv eller bedrägliga avsikter.4Nej, Gud har prövat oss och funnit oss värdiga att framföra det glada budskapet, och därför talar vi som vi gör. Vi ändrar inte budskapet, för att det ska tillfredsställa människor. Den vi vill tillfredsställa är Gud, som känner våra verkliga motiv.5Vi har aldrig försökt vinna er genom smicker, det vet ni, och har aldrig försökt utnyttja er, det kan Gud intyga.6Vi har inte strävat efter att bli ärade av er eller någon annan,7även om vi som sändebud[1] åt Kristus hade kunnat kräva en viss respekt. Nej, istället behandlade vi er lika kärleksfullt som en mor som sköter sina barn.8Vi älskade er så mycket att vi inte bara gav er det glada budskapet från Gud utan också var villiga att riskera livet för er, och vi hjälpte er på alla sätt.9Ni kommer säkert ihåg, kära syskon, hur vi kämpade och slet när vi var hos er. Dag och natt arbetade vi, så att ni inte skulle behöva försörja oss medan vi berättade Guds glada budskap för er.10Både ni och Gud kan intyga att vi följde hans vilja när vi var hos er troende. Vi handlade inte fel mot någon och det finns inget att anklaga oss för.11-12Ni vet också att vi förmanade och uppmuntrade var och en av er personligen, som en far som talar till sina barn. Vi vädjade till er att leva på ett sådant sätt att era liv ärar Gud, han som har inbjudit er att få tillhöra hans folk och dela hans härlighet.13Därför tackar vi ständigt Gud för att ni inte bara tog emot vårt budskap som något från oss själva, utan som ett budskap från Gud. För det är verkligen ett budskap från Gud, och det fortsätter att påverka er som tror.14Ni har ju, kära syskon, fått lida på samma sätt som Guds församlingar i Judeen som lever i gemenskap med Jesus Kristus. Ni har förföljts av era egna landsmän, på samma sätt som de har plågats av sina landsmän, judarna.15Några av judarna dödade Herren Jesus, liksom deras förfäder dödade profeterna som framförde Guds budskap[2]. Och några av judarna förföljer också oss. De frågar inte efter Guds vilja utan är fiender till alla människor,16eftersom de försöker hindra oss från att tala till andra folk så att de kan bli räddade. Men nu är måttet rågat för Gud, och de ska en dag bli straffade för sina synder.
Paulus längtar efter att få träffa församlingen
17Kära syskon, vi har nu under en tid varit skilda från er, även om ni ständigt är i våra tankar, och vi har därför gjort allt för att kunna träffa er igen, eftersom vi längtar efter er så mycket.18Vi har försökt resa till er, och jag, Paulus, har försökt mer än en gång, men Satan har hindrat oss.19Ni är ju vårt hopp och vår glädje, den segerkrans vi med stolthet kan visa upp då vår Herre Jesus kommer tillbaka.20Ja, ni är vår stolthet och vår glädje.
1 Thessalonikerbreve 2
Nádej pre kazdého
från Biblica1Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna.2Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi.3Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná.4Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca.5Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok.6Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok.7Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu,8a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám nielen Božie posolstvo odovzdali, ale dali za vás aj vlastný život.9Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu.10Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne.11Ako otec vlastné deti, však sami viete,12sme vás povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.13Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, že ste mu uverili a že premenilo aj vaše životy.14A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku, trpeli ste od vlastných krajanov.15Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.16My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.
Apoštolova túžba
17Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť – no v duchu sme stále s vami – rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.18Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.19Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pre Kristom v deň jeho návratu? Áno, vy ste naša sláva aj radosť!