Markus 10 | Nádej pre kazdého

O rozvode

1 Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré potom ako zvyčajne vyučoval. 2 Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho, či je povolený rozvod. 3 Namiesto odpovede im dal otázku: „Čo povedal o rozvode Mojžiš?“ 4 Odpovedali mu: „Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozlukový list, a manželstvo je zrušené.“ – 5 „Vidíte, a práve týmto článkom Zákona urobil Mojžiš ústupok tvrdosti ľudského srdca,“ povedal na to Ježiš a pokračoval: 6 „Boh si to tak neželal. 7 Hneď na začiatku stvoril človeka ako nerozlučnú dvojicu, muža a ženu, 8 v tomto spojení už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jednou bytosťou. 9 A preto človek nemá právo rozdeliť, čo Boh spojil.“ 10 Neskôr, keď bol sám v dome so svojimi učeníkmi, znova nadhodili túto tému. 11 Povedal im: „Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, narúša manželskú vernosť. 12 A ak žena opustí svojho muža a vydá sa za iného, takisto sa dopúšťa cudzoložstva.“

Ježiš požehnáva deti

13 Niektoré matky prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. No učeníci ich odháňali, aby ho neobťažovali. 14 Keď to Ježiš zbadal, nahneval sa a povedal: „Dovoľte deťom prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým patrí kráľovstvo Božie. 15 A dôrazne vám hovorím, že sa nestane občanom tohto kráľovstva ten, kto nepríde k Bohu s detskou dôverou.“ 16 Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.

Bohatý človek

17 Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh. 19 A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, neukradneš, neoklameš, budeš si vážiť svojich rodičov.“ 20 Odpovedal mu: „Majstre, všetky tieto prikázania som dodržiaval od svojej mladosti.“ 21 Ježišovi sa ten muž veľmi zapáčil. S láskou sa naňho zahľadel a povedal mu: „A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a tak získaš poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom.“ 22 Táto požiadavka sa muža hlboko dotkla. Odišiel smutný, so zvesenou hlavou, lebo bol veľmi bohatý. 23 Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: „Bohatým sa veľmi ťažko vstupuje do Božieho kráľovstva.“ 24 Keď videl, ako ich prekvapili jeho slová, dôrazne zopakoval: „Priatelia, do Božieho kráľovstva sa ťažko dostanú tí, ktorí majú srdce pripútané k majetku. 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ 26 To učeníkov ešte väčšmi zarazilo a spytovali sa jeden druhého: „Tak kto môže byť potom spasený?“ 27 Ježiš sa na nich pozorne zahľadel a povedal: „Bez Boha je to nemožné! Ale s Bohom je možné všetko!“ 28 Tu sa ozval Peter: „Ale ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“ 29 Ježiš mu na to odpovedal: „Ubezpečujem vás, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá – domova, života so súrodencami, s rodičmi alebo s manželkou a deťmi, alebo majetku – 30 vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním. 31 Mnohí, ktorí sú teraz vysokopostavení, nebudú nič znamenať. A iní, ktorí sú dnes poslední, budú tam patriť medzi prvých.“

Ježiš tretí raz hovorí o svojej smrti

32 Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká. 33 „Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom. 34 Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“

Žiadosť Zebedejových synov

35 Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť.“ 36 Ježiš sa spýtal: „Čo odo mňa žiadate?“ 37 Odpovedali mu: „Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany.“ 38 Ježiš im na to povedal: „Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?“ – 39 „Áno, môžeme,“ prisvedčili. Ježiš im na to povedal: „Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom. 40 Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh.“ 41 Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali. 42 No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: „Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú. 43 Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami veľký, nech všetkým pokorne slúži. A kto chce byť prvý, nech sa všetkým podriaďuje. 45 Veď ani ja – Syn človeka – som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“

Uzdravenie slepého

46 Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. 47 Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: „Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 48 Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 49 Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!“ 50 Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem vidieť!“ 52 Ježiš mu povedal: „Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!“ V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom.