Matúša 8,17 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Uzdravenie malomocného

1 Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy. 2 Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!“ 3 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem, buď zdravý.“ Po malomocenstve nezostalo ani stopy. 4 Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý.“

Rímsky stotník verí v Ježišovu moc

5 Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho: 6 „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami.“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“ 8 Tu mu stotník povedal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý. 9 Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami.“ 10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli. 11 A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom, 12 kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami.“ 13 Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: „Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!“ A sluha bol v tej chvíli uzdravený.

Uzdravenie Petrovej svokry

14 Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou. 15 Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa. 16 Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil. 17 Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

Ježiš utíši búrku

18 Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera. 19 Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: „Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek.“ 20 Ježiš mu na to odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu.“ 21 Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: „Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!“ 22 Ale Ježiš mu odpovedal: „Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych.“ 23 Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh. 24 Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal. 25 Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ 26 Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?“ Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho. 27 Učeníci boli ohromení a vraveli si: „Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?“

Uzdravenie posadnutých v Gadare

28 Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť. 29 Začali pokrikovať na Ježiša: „Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!“ 30 Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň. 31 A démoni ho prosili: „Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!“ 32 „Nedbám, choďte!“ povedal im Ježiš.A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere. 33 Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.