Lukáša 17,18 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Varovanie pred zvodmi

1 „Nie je možné, aby neprišli pokušenia,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „ale beda tomu, kto ich spôsobuje. 2 Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých. 3 Vystríham vás predtým.“

O odpúšťaní

4 „Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou:‚Ľutujem to,‘ zakaždým mu odpusť.“

Sila viery

5 Jedného dňa poprosili učeníci Pána: „Daj nám viac viery!“ 6 Odpovedal im: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši:‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora,‘ stalo by sa to. 7 A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, 8 nie je zbavený domácich povinností. 9 Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu? 10 Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte:‚Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou!‘ “

Uzdravenie desiatich malomocných

11 Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12 Keď prichádzal k jednej dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastali 13 a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!“ 14 Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby. 15 Keď jeden z nich zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16 Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán. 17 Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vás desiatich? Kde je deväť ostatných? 18 Prečo sa nevrátili, aby sa poďakovali Bohu ako tento cudzinec?“ 19 Potom sa obrátil k Samaritánovi a doložil: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

Buďte pripravení na môj návrat

20 Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: „Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. 21 Ani sa nedá povedať:‚Je tu alebo tam.‘ Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!“ 22 Svojim učeníkom však povedal: „Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. 23 Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť:‚Kristus je tam,‘ alebo:‚Je tuná!‘ Nežeňte sa ta a nechoďte za ním. 24 Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat. 25 Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne. 26 V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema. 27 Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe. 28 Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali – 29 až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30 Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka. 31 V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov. 32 Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou. 33 Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť. 34 V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane. 35 Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane. 36 Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane.“ 37 Učeníci sa ho spýtali: „Kde to bude, Pane?“ Ježiš im odpovedal: „Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy.“