Jána 20,18 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

1 Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý. 2 Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: „Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili.“ 3 Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu. 4 Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý. 5 Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel. 6 Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku, 7 ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste. 8 Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych. 9 Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych. 10 Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema.

Ježiš stretne Máriu Magdalénu

11 Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky 12 a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách. 13 „Prečo plačeš?“ spýtal sa jeden z nich.„Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili,“ odpovedala. 14 Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. 15 „Prečo plačeš?“ spýtal sa jej. „Koho hľadáš?“Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: „Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem.“ 16 „Mária!“ prihovoril sa jej Ježiš.Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: „Rabbuni!“ To znamená „Majstre!“ 17 „Nedotýkaj sa ma!“ upozornil ju. „Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu.“ 18 Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: „Videla som Pána!“ A porozprávala im všetko, čo jej povedal.

Ježiš sa zjaví učeníkom

19 V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 20 Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána! 21 Ježiš im opäť povedal: „Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22 Potom dýchol na nich a povedal: „Prijmite Svätého Ducha. 23 Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú.“ 24 Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo. 25 Ostatní mu rozprávali: „Videli sme Pána!“ Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: „Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku.“ 26 O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 27 Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: „Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!“ 28 „Môj Pán a môj Boh!“ vyznal pokorne Tomáš. 29 Ježiš mu na to odpovedal: „Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!“

Účel tejto knihy

30 Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe. 31 Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život.