1Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona – celá veľrada – uzniesli vydať Ježiša rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu.2Pilát sa ho spýtal: „Ty si teda kráľ Židov?“ Ježiš mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“3Potom ho veľkňazi obvinili z mnohých zločinov.4Pilát sa ho znova spýtal: „Prečo sa nebrániš? Čím vyvrátiš všetky tie žaloby?“5Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal.6Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali.7Práve sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy.8Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie.9Pilát sa ich spýtal: „Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?“10Vedel totiž, že sa proti nemu zo závisti sprisahali veľkňazi.11Ale tí nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša.12Pilát sa ich spýtal: „A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?“13Dav reval: „Ukrižuj ho!“ Pilát namietal: „Ale za aký zločin?“ No dav vrieskal ešte hlasnejšie:14„Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“15Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Posmech vojakov
16Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie paláca a zvolali celú rotu.17Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu.18Posmešne naňho pokrikovali: „Nech žije židovský kráľ!“19Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, kľakali si pred ním a klaňali sa mu.20Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko.
Ukrižovanie
21Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca neskorších kresťanov Alexandra a Rúfa, ktorý sa vracal z poľa.22Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo znamená Lebka.23Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol.24Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním.25Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali.26Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ.27Zároveň s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane.28Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: „Zaradili ho medzi zločincov.“29Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: „Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť!30Ak si taký mocný, pomôž si a zostúp z kríža!“31Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: „Iným pomáhal, ale sebe pomôcť nemôže.32Hej, Mesiáš, zasľúbený kráľ Izraela, nože zostúp z kríža! Potom ti uveríme!“ Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech.
Ježišova smrť
33Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny.34O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: „Eloi, Eloi, lama sabachtani?“ Sú to úvodné slová dvadsiateho druhého žalmu: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?35Niektorí, čo stáli pod krížom, mu nerozumeli a domnievali sa, že volá na pomoc proroka Eliáša.36Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju so slovami: „Počkajte, uvidíme, či mu Eliáš príde na pomoc!“37Tu Ježiš ešte raz vykríkol a zomrel.38V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol.39Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: „Ten človek bol naozaj Syn Boží!“40Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa, a Salome.41Tie v neho uverili už kedysi v Galilei a od tých čias sa oňho starali. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.
Ježišov pohreb
42Nastal piatočný večer, pre Židov začiatok sobotného sviatku.43Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, sa odvážil predstúpiť pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo.44Pilát sa začudoval, že Ježiš už zomrel. Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, ako dlho je už Ježiš mŕtvy.45Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, prikázal, aby dali mŕtve telo Jozefovi.46Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom.47Mária Magdaléna a Mária Jozefova sa prizerali, kde Ježiša pochovali.
1Und alsbald am Morgen hielten die Hohenpriester Rat mit den Ältesten und Schriftgelehrten, dazu der ganze Hohe Rat, und sie banden Jesus und führten ihn ab und überantworteten ihn Pilatus.2Und Pilatus fragte ihn: Bist du der König der Juden? Er aber antwortete ihm und sprach: Du sagst es.3Und die Hohenpriester beschuldigten ihn hart.4Pilatus aber fragte ihn abermals und sprach: Antwortest du nichts? Siehe, wie hart sie dich verklagen!5Jesus aber antwortete nichts mehr, sodass sich Pilatus verwunderte. (Iz 53,7; Mk 14,61)
Jesu Verurteilung und Verspottung
6Er pflegte ihnen aber zum Fest einen Gefangenen loszugeben, welchen sie erbaten.7Es war aber einer, genannt Barabbas, gefangen mit den Aufrührern, die beim Aufruhr einen Mord begangen hatten.8Und das Volk ging hinauf und bat, dass er tue, wie er ihnen zu tun pflegte.9Pilatus aber antwortete ihnen: Wollt ihr, dass ich euch den König der Juden losgebe?10Denn er erkannte, dass ihn die Hohenpriester aus Neid überantwortet hatten.11Aber die Hohenpriester wiegelten das Volk auf, dass er ihnen viel lieber den Barabbas losgebe.12Pilatus aber antwortete wiederum und sprach zu ihnen: Was wollt ihr dann, dass ich tue mit dem, den ihr den König der Juden nennt?13Sie schrien abermals: Kreuzige ihn!14Pilatus aber sprach zu ihnen: Was hat er denn Böses getan? Aber sie schrien noch viel mehr: Kreuzige ihn!15Pilatus aber wollte dem Volk Genüge tun und gab ihnen Barabbas los und ließ Jesus geißeln und überantwortete ihn, dass er gekreuzigt würde.16Die Soldaten aber führten ihn hinein in den Palast, das ist ins Prätorium, und riefen die ganze Kohorte[1] zusammen17und zogen ihm einen Purpurmantel an und flochten eine Dornenkrone und setzten sie ihm auf18und fingen an, ihn zu grüßen: Gegrüßet seist du, der Juden König!19Und sie schlugen ihn mit einem Rohr auf das Haupt und spien ihn an und fielen auf die Knie und huldigten ihm. (Mk 14,65)
Jesu Kreuzigung und Tod
20Und als sie ihn verspottet hatten, zogen sie ihm den Purpurmantel aus und zogen ihm seine Kleider an. Und sie führten ihn hinaus, dass sie ihn kreuzigten.21Und zwangen einen, der vorüberging, Simon von Kyrene, der vom Feld kam, den Vater des Alexander und des Rufus, dass er ihm das Kreuz trage.22Und sie brachten ihn zu der Stätte Golgatha, das heißt übersetzt: Schädelstätte.23Und sie gaben ihm Myrrhe im Wein zu trinken; aber er nahm’s nicht. (Prís 31,6; Mk 14,25)24Und sie kreuzigten ihn. Und sie teilten seine Kleider und warfen das Los darum, wer was bekommen sollte. (Ž 22,19)25Und es war die dritte Stunde, als sie ihn kreuzigten.26Und es stand geschrieben, welche Schuld man ihm gab, nämlich: Der König der Juden.27-28Und sie kreuzigten mit ihm zwei Räuber, einen zu seiner Rechten und einen zu seiner Linken.[2] (Iz 53,12; Mk 14,48)29Und die vorübergingen, lästerten ihn und schüttelten ihre Köpfe und sprachen: Ha, der du den Tempel abbrichst und baust ihn auf in drei Tagen, (Ž 22,8; Mk 14,58)30hilf dir nun selber und steig herab vom Kreuz!31Desgleichen verspotteten ihn auch die Hohenpriester untereinander samt den Schriftgelehrten und sprachen: Er hat andern geholfen und kann sich selber nicht helfen. (Mk 5,34; Mk 6,56)32Der Christus, der König von Israel, er steige nun vom Kreuz, damit wir sehen und glauben. Und die mit ihm gekreuzigt waren, schmähten ihn auch. (Jn 4,48)33Und zur sechsten Stunde kam eine Finsternis über das ganze Land bis zur neunten Stunde. (Am 8,9)34Und zu der neunten Stunde rief Jesus laut: Eli, Eli, lama asabtani?[3] Das heißt übersetzt: Mein Gott, mein Gott, warum[4] hast du mich verlassen? (Ž 22,2)35Und einige, die dabeistanden, als sie das hörten, sprachen sie: Siehe, er ruft den Elia.36Da lief einer und füllte einen Schwamm mit Essig, steckte ihn auf ein Rohr, gab ihm zu trinken und sprach: Halt, lasst uns sehen, ob Elia komme und ihn herabnehme! (Ž 69,22)37Aber Jesus schrie laut und verschied.38Und der Vorhang im Tempel zerriss in zwei Stücke von oben an bis unten aus. (Ex 26,31; 2 Krn 3,14)39Der Hauptmann aber, der dabeistand, ihm gegenüber, und sah, dass er so verschied, sprach: Wahrlich, dieser Mensch ist Gottes Sohn gewesen! (Mk 1,11; Mk 14,61)40Und es waren auch Frauen da, die von ferne zuschauten, unter ihnen Maria Magdalena und Maria, die Mutter Jakobus des Kleinen und des Joses, und Salome,41die ihm nachgefolgt waren, als er in Galiläa war, und ihm gedient hatten, und viele andere Frauen, die mit ihm hinauf nach Jerusalem gegangen waren. (Lk 8,2; Jn 12,26)
Jesu Grablegung
42Und als es schon Abend wurde und weil Rüsttag war, das ist der Tag vor dem Sabbat, (Dt 21,22)43kam Josef von Arimathäa, ein angesehener Ratsherr, der auch auf das Reich Gottes wartete; der wagte es und ging hinein zu Pilatus und bat um den Leichnam Jesu.44Pilatus aber wunderte sich, dass er schon tot war, und rief den Hauptmann und fragte ihn, ob er schon länger gestorben wäre.45Und als er’s erkundet hatte von dem Hauptmann, überließ er Josef den Leichnam.46Und der kaufte ein Leinentuch und nahm ihn ab vom Kreuz und wickelte ihn in das Tuch und legte ihn in ein Grab, das war in einen Felsen gehauen, und wälzte einen Stein vor des Grabes Tür.47Aber Maria Magdalena und Maria, die Mutter des Joses, sahen, wo er hingelegt war.