Tvoj prehliadač je zastaraný. Ak je ERF Bibleserver príliš pomalý, aktualizuj svoj prehliadač.

Prihlásiť sa
... a používajte všetky funkcie!

  • Prečítajte si to1. Mose 3
  • Poznámky
  • Značky
  • Páči sa mi to
  • História
  • Slovníky
  • Plán čítania
  • Grafika
  • Videá
  • Špeciálne príležitosti
  • Darujte
  • Blog
  • Bulletin
  • Partner
  • Pomoc
  • Kontakt
  • Schopnosť Alexy
  • Pre webmasterov
  • Zásady ochrany osobných údajov
  • Accessibility Statement
  • Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR)
  • Informácie o spoločnosti
  • Language: Slovenský
© 2025 ERF
Prihlásite sa zadarmo

Lukáša 22

Nádej pre kazdého

od Biblica

Sprisahanie proti Ježišovi

1 Priblížila sa Veľká noc – židovský sviatok nekvasených chlebov. 2 Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme. 3 Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu, 4 pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť. 5 Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu. 6 Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov. 7 Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi. 8 Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru. 9 Spýtali sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“ 10 Odpovedal im: „Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a majiteľovi povedzte:‚Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka.‘ 12 Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru.“ 13 Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru. 

Posledná večera

14 Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola. 15 Povedal im: „Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť. 16 Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: „Vezmite a podávajte si medzi sebou. 18 Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19 Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku.“ 20 Po večeri im opäť podal kalich a povedal: „Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva. 21 Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí. 22 Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí.“ 23 Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť. 24 Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší. 25 Ježiš im povedal: „Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami. 26 Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným. 27 Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži. 28 Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku. 29 Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo, 30 aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ 

Výstraha Petrovi

31 Potom oslovil Šimona Petra: „Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu, 32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov.“ 33 Šimon mu odpovedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť.“ 34 Ale Ježiš mu povedal: „Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 35 Potom sa spýtal ostatných učeníkov: „Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?“ Odpovedali: „Nechýbalo.“ – 36 „Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho. 37 Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma:‚Bude odsúdený ako zločinec.‘ “ 38 Povedali mu: „Pane, máme tu dva meče.“ – „To stačí,“ odpovedal. 

Getsemane

39 Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci. 40 Keď došli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach.“ 41 Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44 Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem. 45 Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom. 46 „Ako môžete spať?“ prebudil ich. „Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach.“ 

Ježiša zatknú

47 Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom. 48 Ježiš sa ho spýtal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: „Pane, máme ťa brániť?“ 50 Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho. 51 Ale Ježiš im povedal: „Prestaňte!“ Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho. 52 Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: „Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme? 53 Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa – čas, keď vláda tmy vrcholí.“ 

Peter zaprie Ježiša

54 Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním. 55 Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial. 56 Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: „Pozrite sa, aj tento s ním chodil!“ 57 Ale Peter to zaprel: „Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!“ 58 Po chvíli si ho všimol ktosi iný: „Aj ty si určite jeden z nich.“ Peter sa ohradil: „Nie som!“ Asi 59 o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: „Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley.“ 60 No Peter to zasa poprel: „Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!“ A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút. 61 Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: „Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 62 Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal. 

Potupovanie

63 Stráž sa začala Ježišovi posmievať. 64 Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: „Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel.“ 65 A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí. 

Ježiš pred veľradou

66 Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť 67 a naliehali naňho: „Si Mesiáš? Povedz nám to!“ Odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte. 68 A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi. 69 Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha.“ 70 Tu všetci začali kričať: „Ty si teda Syn Boží?“ Odpovedal im: „Vy sami to vravíte!“ – 71 „Načo by nám boli ďalší svedkovia?“ kričali. „Veď sme to počuli z jeho úst.“ 

Copyright © Biblica, Inc.®
Used by permission. All rights reserved worldwide.

Lukáša 22

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft
1 Es war aber nahe das Fest der Ungesäuerten Brote, das Passa heißt. (Dt 16,1; Mt 26,1; Mk 14,1; Jn 13,1; Jn 18,1) 2 Und die Hohenpriester und Schriftgelehrten trachteten danach, wie sie ihn töten könnten; denn sie fürchteten sich vor dem Volk. (Lk 19,47; Lk 20,19) 

Der Verrat des Judas

3 Es fuhr aber der Satan in Judas, genannt Iskariot, der zur Zahl der Zwölf gehörte. (Lk 4,13) 4 Und er ging hin und redete mit den Hohenpriestern und mit den Hauptleuten darüber, wie er ihnen Jesus überantworten könnte. 5 Und sie wurden froh und kamen überein, ihm Geld zu geben. 6 Und er sagte es zu und suchte eine Gelegenheit, dass er ihn an sie ausliefere ohne Aufsehen. 

Das Abendmahl

7 Es kam nun der Tag der Ungesäuerten Brote, an dem man das Passalamm opfern musste. (Ex 12,3; Ex 12,18) 8 Und er sandte Petrus und Johannes und sprach: Geht hin und bereitet uns das Passalamm, damit wir’s essen. 9 Sie aber fragten ihn: Wo willst du, dass wir’s bereiten? 10 Er sprach zu ihnen: Siehe, wenn ihr hineinkommt in die Stadt, wird euch ein Mensch begegnen, der trägt einen Wasserkrug; folgt ihm in das Haus, in das er hineingeht, 11 und sagt zu dem Hausherrn: Der Meister lässt dir sagen: Wo ist die Herberge, in der ich das Passalamm essen kann mit meinen Jüngern? 12 Und er wird euch einen großen Saal zeigen, schön ausgelegt; dort bereitet das Mahl. 13 Sie gingen hin und fanden’s, wie er ihnen gesagt hatte, und bereiteten das Passalamm. (Lk 19,32) 14 Und als die Stunde kam, setzte er sich nieder und die Apostel mit ihm. 15 Und er sprach zu ihnen: Mich hat herzlich verlangt, dies Passalamm mit euch zu essen, ehe ich leide. 16 Denn ich sage euch, dass ich es nicht mehr essen werde, bis es erfüllt wird im Reich Gottes. (Lk 13,29) 17 Und er nahm den Kelch, dankte und sprach: Nehmt ihn und teilt ihn unter euch; 18 denn ich sage euch: Ich werde von nun an nicht trinken von dem Gewächs des Weinstocks, bis das Reich Gottes kommt. 19 Und er nahm das Brot, dankte und brach’s und gab’s ihnen und sprach: Das ist mein Leib, der für euch gegeben wird; das tut zu meinem Gedächtnis. (1 Kor 10,16; 1 Kor 11,23) 20 Desgleichen auch den Kelch nach dem Mahl und sprach: Dieser Kelch ist der neue Bund[1] in meinem Blut, das für euch vergossen wird! (Ex 24,8; Jer 31,31) 21 Doch siehe, die Hand meines Verräters ist mit mir am Tisch. 22 Denn der Menschensohn geht zwar dahin, wie es beschlossen ist; doch weh dem Menschen, durch den er verraten wird! 23 Und sie fingen an, untereinander zu fragen, wer es wohl wäre unter ihnen, der das tun würde. 

Gespräche mit den Jüngern

24 Es erhob sich auch ein Streit unter ihnen, wer von ihnen als der Größte gelten sollte. (Mt 20,25; Mk 10,42; Lk 9,46) 25 Er aber sprach zu ihnen: Die Könige herrschen über ihre Völker, und ihre Machthaber lassen sich Wohltäter nennen. 26 Ihr aber nicht so! Sondern der Größte unter euch soll sein wie der Jüngste und der Vornehmste wie ein Diener. 27 Denn wer ist größer: der zu Tisch sitzt oder der dient? Ist’s nicht der, der zu Tisch sitzt? Ich aber bin unter euch wie ein Diener. 28 Ihr aber seid’s, die ihr ausgeharrt habt bei mir in meinen Anfechtungen. (Jn 6,67) 29 Und wie mir mein Vater das Reich bestimmt hat, so bestimme ich für euch, (Lk 12,32) 30 dass ihr essen und trinken sollt an meinem Tisch in meinem Reich und sitzen auf Thronen und richten die zwölf Stämme Israels. (Mt 19,28) 31 Simon, Simon, siehe, der Satan hat begehrt, euch zu sieben wie den Weizen. (2 Kor 2,11) 32 Ich aber habe für dich gebeten, dass dein Glaube nicht aufhöre. Und wenn du dann umkehrst, so stärke deine Brüder. (Jn 17,9; Jn 17,11; Jn 17,15) 33 Er aber sprach zu ihm: Herr, ich bin bereit, mit dir ins Gefängnis und in den Tod zu gehen. 34 Er aber sprach: Petrus, ich sage dir: Der Hahn wird heute nicht krähen, ehe du dreimal geleugnet hast, dass du mich kennst. 35 Und er sprach zu ihnen: Als ich euch ausgesandt habe ohne Geldbeutel, ohne Tasche und ohne Schuhe, habt ihr je Mangel gehabt? Sie sprachen: Nein, keinen. (Lk 9,3; Lk 10,4) 36 Da sprach er zu ihnen: Aber nun, wer einen Geldbeutel hat, der nehme ihn, desgleichen auch eine Tasche, und wer’s nicht hat, verkaufe seinen Mantel und kaufe ein Schwert. 37 Denn ich sage euch: Es muss das an mir vollendet werden, was geschrieben steht: »Er ist zu den Übeltätern gerechnet worden.« Denn was von mir geschrieben ist, das hat ein Ende. 38 Sie sprachen aber: Herr, siehe, hier sind zwei Schwerter. Er aber sprach zu ihnen: Es ist genug. 

Jesus in Gethsemane

39 Und er ging nach seiner Gewohnheit hinaus an den Ölberg. Es folgten ihm aber auch die Jünger. (Lk 21,37) 40 Und als er dahin kam, sprach er zu ihnen: Betet, dass ihr nicht in Anfechtung fallt! 41 Und er riss sich von ihnen los, etwa einen Steinwurf weit, und kniete nieder, betete 42 und sprach: Vater, willst du, so nimm diesen Kelch von mir; doch nicht mein, sondern dein Wille geschehe! (Mt 6,10; Jn 18,11) 43 [Es erschien ihm aber ein Engel vom Himmel und stärkte ihn. 44 Und er geriet in Todesangst und betete heftiger. Und sein Schweiß wurde wie Blutstropfen, die auf die Erde fielen.][2] 45 Und er stand auf von dem Gebet und kam zu seinen Jüngern und fand sie schlafend vor Traurigkeit 46 und sprach zu ihnen: Was schlaft ihr? Steht auf und betet, damit ihr nicht in Anfechtung fallt! 

Jesu Gefangennahme

47 Als er aber noch redete, siehe, da kam eine Schar; und einer von den Zwölfen, der mit dem Namen Judas, ging vor ihnen her und nahte sich Jesus, um ihn zu küssen. 48 Jesus aber sprach zu ihm: Judas, verrätst du den Menschensohn mit einem Kuss? 49 Als aber, die um ihn waren, sahen, was geschehen würde, sprachen sie: Herr, sollen wir mit dem Schwert dreinschlagen? 50 Und einer von ihnen schlug nach dem Knecht des Hohenpriesters und hieb ihm sein rechtes Ohr ab. 51 Da sprach Jesus: Lasst ab! Nicht weiter! Und er rührte sein Ohr an und heilte ihn. 52 Jesus aber sprach zu den Hohenpriestern und Hauptleuten des Tempels und den Ältesten, die zu ihm hergekommen waren: Ihr seid wie gegen einen Räuber mit Schwertern und mit Stangen ausgezogen? 53 Ich bin täglich bei euch im Tempel gewesen, und ihr habt nicht Hand an mich gelegt. Aber dies ist eure Stunde und die Macht der Finsternis. (Lk 19,47; Lk 20,19; Jn 7,30; Jn 8,20) 

Die Verleugnung des Petrus

54 Sie ergriffen ihn aber und führten ihn ab und brachten ihn in das Haus des Hohenpriesters. Petrus aber folgte von ferne. 55 Da zündeten sie ein Feuer an mitten im Hof und setzten sich zusammen; und Petrus setzte sich mitten unter sie. 56 Da sah ihn eine Magd im Licht sitzen und sah ihn genau an und sprach: Dieser war auch mit ihm. 57 Er aber leugnete und sprach: Frau, ich kenne ihn nicht. 58 Und nach einer kleinen Weile sah ihn ein anderer und sprach: Du bist auch einer von denen. Petrus aber sprach: Mensch, ich bin’s nicht. 59 Und nach einer Weile, etwa nach einer Stunde, bekräftigte es ein anderer und sprach: Wahrhaftig, dieser war auch mit ihm; denn er ist auch ein Galiläer. 60 Petrus aber sprach: Mensch, ich weiß nicht, was du sagst. Und alsbald, während er noch redete, krähte der Hahn. 61 Und der Herr wandte sich und sah Petrus an. Und Petrus gedachte an des Herrn Wort, wie er zu ihm gesagt hatte: Ehe heute der Hahn kräht, wirst du mich dreimal verleugnen. 62 Und Petrus ging hinaus und weinte bitterlich. 

Jesu Verspottung

63 Die Männer aber, die Jesus gefangen hielten, verspotteten ihn und schlugen ihn, 64 verdeckten sein Angesicht und fragten: Weissage, wer ist’s, der dich schlug? 65 Und viele andere Lästerungen sagten sie gegen ihn. 

Jesus vor dem Hohen Rat

66 Und als es Tag wurde, versammelte sich der Rat der Ältesten des Volkes – Hohepriester und Schriftgelehrte –, und sie führten ihn vor ihren Hohen Rat 67 und sprachen: Bist du der Christus, so sage es uns! Er sprach aber zu ihnen: Sage ich’s euch, so glaubt ihr’s nicht; (Jn 3,12; Jn 10,24) 68 frage ich aber, so antwortet ihr nicht. 69 Aber von nun an wird der Menschensohn sitzen zur Rechten der Kraft Gottes. (Ž 110,1; Sk 7,56) 70 Da sprachen sie alle: Bist du denn Gottes Sohn? Er sprach zu ihnen: Ihr sagt es, ich bin es. 71 Sie aber sprachen: Was bedürfen wir noch eines Zeugnisses? Wir haben’s selbst gehört aus seinem Munde. (Lk 11,54) 

Die Bibel nach Martin Luthers Übersetzung, revidiert 2017, © 2016 Deutsche Bibelgesellschaft, Stuttgart.
Die Verwendung des Textes erfolgt mit Genehmigung der Deutschen Bibelgesellschaft.

www.die-bibel.de