Synopse der Evangelien

O zlých vinohradníkoch. Vzbura proti Bohu

33 „Teraz si vypočujte iný príbeh: Istý gazda vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty. 34 V čase oberačky poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali. 36 Gazda potom poslal ďalších sluhov; bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako. 37 Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň pred ním sa zahanbia. 38 Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: ‚To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!‘ 39 Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili. 40 Čo myslíte, že urobí majiteľ s tými vinohradníkmi, keď sa vráti?“ 41 Odpovedali mu: „Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu.“ 42 Potom im povedal: „Či poznáte slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a my sa tomu čudujeme?‘ 43 Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie. 44 Kto ten kameň nedá na pravé miesto, potkne sa oň, alebo ho kameň rozdrví.“ 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.

O vinohradníkovi, ktorý prenajal vinicu

1 Ježiš často hovoril v podobenstvách. Tu je ďalšie z nich: „Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval do cudzej krajiny. 2 Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril. 3 Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami. 4 Majiteľ ta poslal iného. Zaobchádzali s ním ešte horšie, vážne ho zranili na hlave a vyhnali. 5 Poslal teda ďalšieho, no toho zabili. Majiteľ postupne vyslal ešte niekoľkých poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili a niektorých usmrtili. 6 Napokon poslal svojho jediného milovaného syna. Domnieval sa, že aspoň naňho budú brať ohľad. 7 Ale keď nájomníci videli, ako prichádza, povedali si: ‚To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.‘ 8 A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice. 9 Čo myslíte, čo urobí majiteľ, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným. 10 Spomeňte si, čo je napísané v Písme:‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným, najdôležitejším v celej stavbe. 11 To vykonal Pán a to je zázrak v našich očiach.‘ “ 12 Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Radi by sa ho boli zmocnili, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. A tak sa toho museli predbežne vzdať a odísť.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

9 Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami. 11 Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali. 12 Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali. 13 ‚Čo mám robiť?‘ spytoval sa majiteľ vinice v duchu.‚Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.‘ 14 Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:‚Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.‘ 15 Vyvliekli ho teda z vinice a zabili. 16 Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným.“ – „Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili,“ namietali tí, čo ho počúvali. 17 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Čo teda znamenajú slová Písma:‚Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným?‘ “ 18 A doložil: „Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“ 19 Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.