2.Korinther 12 | Slovo na cestu Nádej pre kazdého

2.Korinther 12 | Slovo na cestu

Pavlovo vidění a jeho slabost

1 A když jsem v tom chlubení (i když to k ničemu není), povím vám ještě o viděních a zjeveních od Pána. 2 Před čtrnácti lety jsem byl ve vytržení vzat do nebe. Zdali to bylo vidění nebo skutečnost, to se mě neptejte. Jen Bůh by na to mohl odpovědět. 3 Ale tak či onak byl jsem v ráji 4 a slyšel jsem věci tak ohromující, že se to nedá vylíčit slovy, ani jinak vykreslit. 5 Takový zážitek, to už by byl nějaký důvod k vychloubání, ale raději o tom pomlčím a budu poukazovat spíš na svou slabost. 6 Mohl bych se chlubit ještě jinými věcmi a nebyla by to chlouba neoprávněná, ale ať mě každý posuzuje jen podle toho, co v mém životě vidí a v mém poselství slyší. 7 Bůh mi toho ukázal tolik, že mi musel přidat i jedno trápení, abych nezpyšněl: je to bolest, která mi jako satanův posel má stále připomínat, že jsem jen smrtelný lidský červíček. 8 Třikrát jsem Boha prosil, aby mě toho zbavil, 9 ale on odmítl. „Jsem s tebou, víc nepotřebuješ,“ odpověděl. „Moje moc vynikne tím víc, čím ty sám budeš slabší.“ 10 Nesu tedy svou nemoc rád a jsem hrdý na to, že právě na jejím pozadí se ve mně tak zřetelně prokazuje Kristova síla. Nevadí mi ani ta nemoc, ani příkoří, ani bída, pronásledování a jiné těžkosti, protože vším sloužím Kristově věci. A největší sílu dostávám tehdy, když jsem s vlastními silami u konce. 11 Teď jsem se tedy představil opravdu jako dokonalý blázen. Ale sami jste mě k tomu přinutili. Vždyť to mělo být spíše vaší věcí, abyste se mě zastali! I když nic neznamenám, nejsem přece za těmi „veleapoštoly“ nijak pozadu. 12 Když jsem byl mezi vámi, poskytl jsem vám dostatek důkazů, že mě poslal Bůh; trpělivě jsem mezi vámi konal to, co mi uložil, a nebyla to maličkost, nýbrž divy a zázraky. 13 Jen v jedné věci jsem vás proti křesťanům na jiných místech „zkrátil“: nežádal jsem vás o hmotnou podporu. Tuhle nespravedlnost mi tedy promiňte.

Služba lásky nečeká na odměnu

14 Chystám se k vám už po třetí. Ani tentokrát od vás nic nežádám. Bez vašich peněz se mohu obejít – ale vás samých se vzdát nemohu. Ostatně rodiče mají živit děti a ne se od dětí nechat vydržovat – a vy jste moje děti. 15 Rád se pro vás zřeknu všeho, i sám sebe, jestli vám to prospěje; ale jak se zdá, projevy mé lásky nacházejí u vás odezvu spíše opačnou. I toto se prý u vás dá slyšet: „Ten Pavel se ale vyzná. Chytře to zařídí tak, aby se zdálo, že nás jeho návštěva nic nestojí, ale můžete si být jisti, že je to jen trik a že z nás peníze dostane jinak.“ 17 Jak tedy, ptám se? Chtěl snad od vás něco některý z lidí, které jsem k vám poslal? 18 Těžil z vaší pohostinnosti Titus nebo někdo z jeho doprovodu? Neřídili se snad stejnými zásadami jako já? Tak vidíte! Jednáme v témž duchu, který řídí každý náš čin – ne k našemu, nýbrž k vašemu prospěchu. 19 Nemyslete si, že se tím snažím znovu se vemluvit do vaší přízně. Bůh je mi svědkem, že mi opravdu jde o vaše dobro, o váš duchovní růst – a ne o získávání výhod. 20 Obávám se, až k vám zase přijdu, abych u vás nenašel věci, které nerad vidím. Vám by se pak nelíbilo, jaké důsledky bych z toho musel vyvodit. Nerad bych se shledal s hádkami a závistí, s urážlivostí a pomluvami, vzájemným osočováním, nadutostí a rozkolnictvím. 21 Nechtěl bych zažít, aby mě Bůh před vámi tak pokořil, že bych musel plakat a naříkat nad některými, kteří místo toho, aby se v pokání odvrátili od svých poklesků, hřeší klidně dál a stále se oddávají nemravnosti a nezřízeným vášním.

Slovo Na Cestu TM (Czech Living Bible TM) Copyright © 1988, 2000, 2012 by Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide. “Biblica”, “International Bible Society” and the Biblica Logo are trademarks registered in the United States Patent and Trademark Office by Biblica, Inc. Used with permission.

Nádej pre kazdého
1 A keď sa už chválim – hoci to nie je na nič dobré – porozprávam ešte o videniach a zjaveniach od Pána. 2 Pred štrnástimi rokmi som bol vo vytržení vzatý do neba. Či to bolo videnie alebo skutočnosť, na to sa ma nespytujte, to vie len Boh. 3 Ale tak či onak bol som v raji 4 a počul som ohromujúce veci. Nedá sa to vysvetliť ani opísať. 5 Takýto zážitok, to už by bol dôvod na chválu; ja radšej budem mlčať a poukazovať na svoju slabosť. 6 Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to chvála neoprávnená, ale nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje. 7 Pán Boh mi toho ukázal toľko, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to bolesť, ktorá mi ako satanov posol má stále pripomínať, že som iba smrteľný ľudský červiačik. 8 Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, ale on odmietol. 9 „Som s tebou, viac ti netreba,“ odpovedal. „Moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti.“ A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula moc Kristova. 10 Neprekáža mi ani slabosť, ani príkorie, ani bieda, prenasledovanie a iné ťažkosti, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve, keď som slabý, som silný. 11 Teraz som sa teda predstavil ako naozaj veľmi nerozumný človek. Ale sami ste ma prinútili. Či nebolo skôr vašou povinnosťou zastať sa ma? Aj keď nič neznamenám, nie som nič menej ako tí „veľkoapoštoli“. 12 Keď som bol medzi vami, poskytol som vám dosť dôkazov na to, že ma poslal Boh; trpezlivo som medzi vami konal to, čo mi uložil, a neboli to maličkosti, ale divy a zázraky. 13 Iba v jednej veci som vás „ukrátil“ oproti kresťanom na iných miestach: že som od vás nežiadal hmotnú podporu. Túto nespravodlivosť mi teda prepáčte.

Ohlásenie návštevy v Korinte

14 Teraz vás chcem navštíviť už po tretí raz. Ani tentoraz od vás nič nežiadam. Bez vašej podpory sa môžem obísť – ale vás samých sa vzdať nemôžem. Veď rodičia majú živiť deti, a nie sa dať od nich vydržiavať – a vy ste moje deti. 15 Rád sa pre vás zrieknem všetkého, aj sám seba, ak vám to bude na úžitok. Ale ako sa zdá, prejavy mojej lásky sa u vás stretávajú skôr s opačným ohlasom. 16 Aj to vraj u vás počuť, že som prešibaný a že som vás dobehol. 17 Ako je to teda, spytujem sa. Chcel azda od vás niečo niektorý z bratov, ktorých som k vám poslal? 18 Ťažil z vašej pohostinnosti azda Títus alebo niekto z jeho sprievodu? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Tak vidíte! Konáme v tom istom duchu, ktorý spravuje každý náš čin – nie v náš, ale vo váš prospech. 19 Nemyslite si, že sa tým usilujem znova sa dostať do vašej priazne. Boh je mi svedkom, že mi ide ozaj o vaše dobro, o váš duchovný rast – a nie o získanie priaznivého postavenia. 20 Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Nerád by som sa stretol s hádkami a závisťou, s urážlivosťou a ohováraním, vzájomným osočovaním, nadutosťou a roztržkami. 21 Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som musel plakať a nariekať nad niektorými, ktorí namiesto toho, aby sa kajali zo svojich pádov, pokojne hrešia ďalej a vy sa iba prizeráte, ako medzi vami prekvitá nemravnosť a bezuzdné vášne.