1.Korinther 9 | Slovo na cestu Nádej pre kazdého

1.Korinther 9 | Slovo na cestu

Kristovi poslové mají právo na spravedlivou odměnu

1 Zamyslete se nad tím, jak já nakládám se svou svobodou. Což nejsem zplnomocněnec Ježíše Krista? Což se mi osobně neukázal u Damašku? 2 Jestli mi někteří tuto autoritu upírají, vy sami jste živým důkazem, že opravdu mám jeho pověření. Jinak byste přece byli až dosud pohany. 3 Svým kritikům odpovídám: 4 Nemám snad i já právo na hmotné zaopatření 5 a na manželku jako ostatní apoštolové a Ježíšovi bratři nebo i jako sám Petr? 6 Proč právě já a Barnabáš bychom měli být odkázáni na to, co si vyděláme prací? 7 Už jste snad viděli vojáka, který by sloužil v armádě na vlastní náklady? Nebo hospodáře, který by nesklízel plody z toho, co zasadil? Nebo pastevce, který pase krávy a nepije jejich mléko? 8 Nemyslete si, že jsou to jen moje ziskuchtivé nápady. 9 I v Mojžíšově zákoně najdete: „Zvířeti, které používáš při sklizni, nedáš náhubek.“ Má-li na svůj podíl nárok i ta němá tvář, nemá ho mít tím spíš člověk? 10 Když my mezi vámi rozséváme věčné hodnoty, proč by nám nemohlo být dopřáno podílet se na vašich hmotných statcích, tak jako se na nich podílejí i jiní? Přesto však jsme se toho práva nijak nedovolávali a raději budeme snášet i bídu, aby někomu závist nebránila slyšet radostné poselství o Kristu. 13 Ano, vzdal jsem se práva na zaopatření, ačkoliv víte, že kdo je zaměstnán v chrámových službách, toho platí chrámová pokladna, a kdo slouží u oltáře, dostává z obětí svůj díl. 14 Tak i Kristus ustanovil, že jeho poslové mají žít z toho, co dostanou od posluchačů. 15 Přesto jsem se nikdy ničeho nedožadoval a ani teď to nepíšu proto, že bych snad něco takového očekával. Raději bych zemřel, než bych zahodil to, nač jsem až dosud mohl být hrdý.

Pavel se zříká svého práva

17 Abyste mi dobře rozuměli: to, že hlásám Kristovo poselství, nepokládám si za zásluhu, za níž bych měl nárok na odměnu. Je to prostě moje povinnost, úkol, který musím splnit – jinak se mnou bude zle. Jsem však hrdý na to, že sloužím Kristu jako jeho vyslanec a vůbec nic za to nechci, že se vzdávám i toho, co mi právem náleží. 19 Na nikom tedy nejsem závislý, a přesto jsem se dobrovolně dal do služby všem, abych získal víc lidí pro Krista. 20 Abych získal židy, vystupoval jsem mezi nimi jako žid. Mezi lidmi podřízenými Mojžíšovým zákonům jsem se i já podřizoval, i když už jimi vázán nejsem. 21 A mezi lidmi, kteří je neznají, jsem na nich ani já nikterak nelpěl. (To ovšem neznamená, že Boží zákony neuznávám; váže mě přece zákon Kristův.) 22 Mojí snahou bylo přiblížit se ke všem na jejich vlastní úrovni, abych alespoň některé zachránil. A mou odměnou za to všechno je, že smím mít podíl na užitku, který jim mé poselství přináší. 24 A teď se podívejte na sportovce: v závodě může zvítězit jen jeden, i když o to samozřejmě usilují všichni. Snažte se tedy, abyste to byli vy, kdo zvítězí! 25 To ovšem vyžaduje – jako od každého špičkového sportovce – tvrdý trénink a odříkání! Ale jsou-li toho schopni sportovci, kterým jde jen o pozemské vavříny, musíme to brát tím vážněji my, když v našem případě jde o věčnost. 26 I váš a můj život je závod a zápas, a to nikoliv pro pouhou zábavu. 27 Proto držím své tělo pěkně zkrátka a trénuji ho v ukázněnosti, aby se snad nestalo, že bych kázal druhým a sám v boji podlehl.

Slovo Na Cestu TM (Czech Living Bible TM) Copyright © 1988, 2000, 2012 by Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide. “Biblica”, “International Bible Society” and the Biblica Logo are trademarks registered in the United States Patent and Trademark Office by Biblica, Inc. Used with permission.

Nádej pre kazdého

Práva apoštolov

1 Pozrite, ako ja chápem duchovnú slobodu vo svojom živote! Či vari nie som apoštol Ježiša Krista? Či sa mi neukázal osobne v Damasku? 2 Ak mi niektorí autoritu apoštola upierajú, vy sami ste živým dôkazom, že naozaj mám Kristovo poverenie. Inak by ste boli až doteraz pohanmi. 3 Svojim kritikom odpovedám: 4 Či nemáme právo na vaše pohostinstvo? 5 Nemáme právo brať so sebou manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia, alebo aj sám Peter? 6 Prečo iba ja a Barnabáš si máme zarábať vlastnými rukami? 7 Či ste už videli vojaka, ktorý by slúžil v armáde za vlastné peniaze? Alebo hospodára, ktorý by nejedol plody z toho, čo zasadil? Alebo pastiera, ktorý pasie kravy a nepije ich mlieko? 8 Nemyslite si, že to sú len moje sebecké nápady. 9 Aj v Mojžišovom zákone je napísané: „Nedaj náhubok zvieraťu, ktoré používaš pri mlatbe.“ 10 Keď Pán Boh dal taký príkaz, mal na mysli iba zvieratá, alebo myslel aj na nás? Veď aj slovo o oráčovi a mlatcovi, ktorí pracujú v nádeji, má duchovný význam. 11 Ak my rozsievame medzi vami večné hodnoty, či nemáme právo očakávať, že aj vy sa budete starať o nás, ako sa staráte aj o iných kazateľov? 12 Predsa sme sa nikdy tohto práva nedovolávali; radšej budeme znášať aj biedu, len aby sme neprekážali v šírení posolstva o Kristovi. 13 Áno, vzdal som sa práva na vašu starostlivosť, hoci viete, že kto je zamestnaný v chrámových službách, toho platia z chrámovej pokladnice, a kto slúži pri oltári, dostáva svoj diel z obetí. 14 Tak to ustanovil aj Kristus, že tí, čo zvestujú evanjelium, majú z neho aj žiť. 15 A predsa som sa nikdy ničoho nedožadoval, ani teraz to nepíšem preto, že by som azda niečo také očakával. Radšej by som zomrel, než by niekto zmaril to, na čo som bol až dosiaľ hrdý. 16 Aby ste mi rozumeli: to, že hlásam Kristovo posolstvo, nepokladám za zásluhu a nerobím si nijaký nárok na odmenu. Je to jednoducho moja povinnosť, úloha, ktorú musím splniť – inak by mi bolo beda. 18 Som však šťastný, že slúžim Kristovi ako jeho posol, a za túto prácu nič nechcem, ba vzdávam sa aj toho, čo mi právom patrí.

Sloboda apoštola Pavla

19 A tak som slobodný, nezávislý, a predsa som sa dobrovoľne dal do služby všetkým, aby som čím viac ľudí získal pre Krista. 20 Aby som získal Židov, vystupoval som medzi nimi ako Žid. Medzi ľuďmi podriadenými Mojžišovým zákonom som sa im aj ja podriaďoval, hoci nimi už nie som viazaný. 21 A medzi ľuďmi, ktorí ich nepoznajú, nelipol som na nich ani ja. To však neznamená, že neuznávam Božie zákony – zaväzuje ma predsa zákon Kristov. 22 Iba sa usilujem priblížiť všetkým ľuďom na ich úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil. 23 A mojou jedinou odmenou je, že i ja smiem čerpať z požehnania, ktoré im moje posolstvo prináša. 24 A teraz sa pozrite na bežcov: v pretekoch môže zvíťaziť iba jeden, i keď sa o to, samozrejme, usilujú všetci. Bežte teda tak, aby ste zvíťazili vy! 25 To, pravda, vyžaduje od pretekára tvrdú prácu a odriekanie. Ale ak sú toho schopní športovci, ktorým ide len o pozemské vavríny, my to musíme brať ešte vážnejšie, lebo nám ide o večnosť. 26 Ja mám pred sebou jasný cieľ, ku ktorému bežím; bojujem nie tak, aby som bil do prázdna, 27 ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal.