Apostelgeschichte 17 | Nádej pre kazdého

Pavol a Sílas v Tesalonike

1 Pobrali sa cestou, ktorá vedie cez mestá Amfipolis a Apolóniu do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. 2 Pavol ako zvyčajne prišiel kázať Židom, po tri soboty im vysvetľoval proroctvá, 3 ako Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych, a dokazoval, že tým Mesiášom je Ježiš. 4 Niektorí zo Židov sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. Bolo medzi nimi aj veľa Grékov a nemálo žien z vyšších vrstiev. 5 Ale to prebudilo závisť židovských vodcov. Pomocou povaľačov vyvolali rozruch a pobúrili celé mesto. Obkľúčili Jazonov dom, hľadali v ňom Pavla a Sílasa a chceli ich predviesť pred zhromaždený dav, 6 ale nenašli ich. Preto dovliekli Jazona a niekoľkých veriacich pred mestskú radu a kričali: „Pavol a Sílas, ktorí poburujú celý svet, prišli aj k nám 7 a Jazon ich prijal do svojho domu. Všetci porušujú cisárove nariadenia, lebo tvrdia, že pravým kráľom je Ježiš.“ 8 Tieto slová popudili dav aj členov mestskej rady. 9 Ale keď Jazon aj ostatní zaplatili záruku, prepustili ich.

Nové ťažkosti v Berei

10 Hneď v tú noc vypravili bratia Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, zamierili rovno do židovskej synagógy. 11 Tamojší Židia boli omnoho prístupnejší ako v Tesalonike. Veľmi dychtivo prijímali zvestované slovo, každý deň študovali Písmo a skúmali, či sa Pavlova zvesť zhoduje s predpoveďami prorokov. 12 Mnohí z nich uverili, medzi nimi aj nemálo Grékov, mužov i žien z vyšších vrstiev. 13 No len čo sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol káže v Berei, hneď ta prišli, poburovali a štvali ľudí proti nim. 14 Preto bratia vypravili Pavla na pobrežie a niektorí ho vyprevadili až do Atén. Sílas a Timotej zostali zatiaľ v Berei, 15 ale Pavol im po svojich sprievodcoch odkázal, aby čo najskôr prišli za ním. 16 Kým Pavol v Aténach čakal na Sílasa a Timoteja, bol hlboko znepokojený pri pohľade na množstvo pohanských modiel, obrazov i sôch, s ktorými sa stretával v meste na každom kroku. 17 Deň čo deň sa zhováral so Židmi aj bohabojnými Grékmi v synagóge, ale vychádzal aj na námestia a debatoval so všetkými, čo tam práve boli. 18 Tak sa dostal do rozhovoru aj s aténskymi filozofmi, epikurejcami a stoikmi. Hovoril im o Ježišovi a o tom, že vstal z mŕtvych, no reagovali rozlične. Jedni vraveli: „Nepočúvajte toho táraja!“ Iní zasa: „Chce tu zaviesť akési nové náboženstvo!“ 19 Pozvali ho teda na Areopág, ktorý bol verejným rečníckym fórom. Tam sa ho spýtali: „Smieme sa dozvedieť, aké nové učenie to hlásaš? 20 Hovoríš prekvapujúce veci a radi by sme sa o tom dozvedeli čosi viac.“ 21 Najväčšou záľubou Aténčanov, ako aj v meste žijúcich cudzincov bolo totiž oznamovať i dozvedať sa najnovšie zaujímavosti a správy. 22 Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: „Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu. 23 Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať. 24 Je to Boh, ktorý stvoril svet aj všetko, čo je na ňom. No jeho, ktorý ovláda zem i vesmír, si nemôžete postaviť ako sochu do svojich chrámov. 25 Nie je závislý od toho, či ho niekto uctieva alebo mu prináša obete. 26 Veď on sám vdýchol všetkému život a dáva aj všetko, čo je pre život potrebné. 27 On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, Adama, a umožnil im bývať na celom zemskom povrchu. On určil, ako dlho a kde majú žiť. To všetko urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko. 28 On rozhodol o dĺžke ich života. Vďaka nemu žijeme, pohybujeme sa i jestvujeme, tak ako to vyjadrili aj niektorí z vašich básnikov: Sme jeho deti, jeho rodina. 29 Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa. Veď je to iba výtvor ľudského umenia a zručnosti. 30 Doposiaľ to ľudia nemohli pochopiť a Boh im to odpustil. Ale teraz prikazuje všetkým ľuďom na celom svete, aby sa odvrátili od modiel a uctievali iba jeho. 31 Lebo už sa blíži deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych. 32 Keď poslucháči počuli, že niekto, kto zomrel, vstal z mŕtvych, poniektorí sa začali Pavlovi posmievať a iní mu povedali: „Radi sa o tom dozvieme viac, ale až inokedy.“ 33 Po týchto slovách Pavol odišiel z Areopágu. 34 Ale niektorých jeho reč predsa zaujala a uverili. Bol medzi nimi aj Dionýz, člen mestskej rady, žena, ktorá sa volala Damaris, a niektorí iní.