Markus 2 | Nádej pre kazdého

Ježiš má moc odpúšťať hriechy

1 Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste. 2 Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo. 3 Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka, 4 videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho. 5 Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ 6 Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali: 7 „Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!“ 8 No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: „Prečo vás to poburuje? 9 Čo je ľahšie – oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 10 Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka.“ 11 Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: „Si zdravý. Vstaň a choď domov!“ 12 A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!“

Ježiš pozve Léviho

13 Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili. 14 Potom šiel ďalej a zbadal Alfejovho syna Léviho. Sedel v colnici pri ceste a vyberal poplatky od pocestných. „Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ zavolal naňho. A Lévi bez váhania vstal a išiel za ním. 15 V ten večer usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval nielen Ježiša a jeho učeníkov, ale aj mnohých bývalých spolupracovníkov a ľudí pochybnej povesti. 16 Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: „Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?“ 17 Ježiš to počul a odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som nabádať dobrých ľudí, aby zmenili svoj život, ale zlých!“

O pôste a o sobote

18 Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postievali. Raz prišli niektorí z nich k Ježišovi a spýtali sa ho: „Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?“ 19 Ježiš im na to odpovedal: „Azda svadobníci odmietajú jedlo na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali? 20 Ale príde deň, keď ich opustí, a potom sa budú postiť. 21 Nový život z Boha sa nedá vtesnať do tradičných náboženských zvykov, ako sa na staré šaty nedá prišiť záplata z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila. 22 A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Tie by popraskali, víno by sa vylialo a mechy by vyšli nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov.“ 23 Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná. 24 Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: „Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!“ 25 Ježiš na to odpovedal: „Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina? 26 Ako vošli do Božieho domu – veľkňazom bol vtedy Abiatar – a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?“ 27 A potom ešte doložil: „Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie.“