Johannes 6 | Nádej pre kazdého

Johannes 6 | Nádej pre kazdého

Ježiš nasýti päťtisíc ľudí

1 Potom sa Ježiš preplavil na druhý breh Galilejského mora, ktoré sa nazýva aj Tiberiadské jazero. 2 Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých. 3 Ježiš vystúpil na návršie a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi. 4 Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami 5 a Ježiš zo svojho vyvýšeného miesta videl, že sa k zástupu jeho učeníkov pripojuje mnoho pútnikov. Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa ho: „Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?“ 6 Ježiš chcel otázkou vyskúšať Filipovu vieru. Sám už vedel, ako to vyrieši. 7 Filip mu odpovedal: „Aj keby sme kúpili za plný voz chleba, sotva by sa z neho čo len kúsok ušiel každému.“ 8 Tu jeden z učeníkov, Šimonov brat Andrej, upozornil: 9 „Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých ľudí!“ 10 „Povedzte, aby si všetci posadali!“ rozkázal Ježiš učeníkom. A tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu; len mužov tam bolo asi päťtisíc. 11 Ježiš vzal tých päť chlebov, poďakoval sa za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel. 12 Keď sa všetci najedli, rozkázal učeníkom: „Pozbierajte všetky zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13 Nazbierali dvanásť košov zvyškov. 14 Ľudia si uvedomili, aký veľký zázrak Ježiš urobil, a vraveli: „To je akiste ten prorok, na ktorého už tak dlho čakáme!“ 15 A chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ale Ježiš to postrehol a vytratil sa spomedzi nich. Vystúpil ešte vyššie na vrch do samoty.

Ježiš kráča po mori

16 Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k jazeru. 17 Tma zhustla, no Ježiš sa ešte vždy nevracal, a tak nastúpili do člna a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma. 18 Onedlho sa strhol prudký vietor a more sa rozbúrilo. 19 Keď sa vzdialili asi päť–šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k člnu. No keďže ho hneď nespoznali, veľmi sa preľakli. 20 Ježiš ich však upokojil: „Nebojte sa, to som ja!“ 21 Chceli, aby teda nastúpil do člna, a čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili.

Ježiš je chlieb života

22 Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedel, že sa učeníci odplavili do Kafarnauma bez neho na jedinom člne, ktorý mali. 23 Na miesto, kde Ježiš nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady. 24 Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do člnov, preplavili sa do Kafarnauma, a tam Ježiša naozaj našli. 25 Spytovali sa ho: „Majstre, ako si sa sem dostal?“ 26 Ježiš namiesto odpovede povedal: „Ešte vždy nechápete pravý zmysel mojich činov. Hľadáte ma teraz preto, lebo som vás včera nasýtil, a nie preto, že veríte vo mňa. 27 Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o duchovný pokrm, ktorým by ste sa živili pre večný život. Ponúkam vám ho, lebo ma tým poveril Boh, môj Otec.“ 28 „A čo máme robiť, aby sme sa zapáčili Bohu?“ spytovali sa ho. 29 „Boh od vás žiada iba jedno,“ odpovedal im. „Verte v jeho Syna, ktorého poslal.“ 30 „Ak máme uveriť, že si Bohom poslaný Mesiáš, musíš to dokázať zázrakmi,“ namietli niektorí. 31 „Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo je napísané, že ich Mojžiš sýtil mannou – chlebom z neba.“ 32 „Ten chlieb im nedával Mojžiš, ale môj Otec,“ odpovedal im Ježiš. „On vám teraz ponúka pravý chlieb z neba. 33 A pravým chlebom je ten, ktorého poslal Boh z neba a dáva život svetu.“ 34 „Pane,“ prosili ho ľudia, „dávaj nám tento chlieb stále!“ 35 „Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude už nikdy trpieť hladom, a kto uverí vo mňa, nebude nikdy smädný,“ 36 odpovedal im Ježiš a pokračoval: „Počuli ste moje slová, videli ste moje činy, a predsa mi neveríte. 37 Každý, koho mi Boh dáva, prichádza ku mne a ja ho neodmietam. 38 Lebo ja som prišiel z neba, aby som robil nie to, čo sám chcem, ale aby som plnil vôľu nebeského Otca. 39 A ten si želá, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi zveril, ale aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu. 40 Božia vôľa je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život. Ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 41 Židov pobúrilo, že sa prirovnal k chlebu prichádzajúcemu z neba. 42 „Ako to? Je to predsa Ježiš, Jozefov syn! Jeho rodičov veľmi dobre poznáme! A on sa opovažuje tvrdiť nám, že prichádza z neba?“ volali rozhorčene. 43 Ježiš im pokojne odpovedal: „Prečo sa pohoršujete? 44 Nik nemôže ku mne prísť, ak ho Otec, ktorý ma poslal, nepritiahne. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu. 45 Proroci predsa predpovedali, že Boh bude hovoriť ku každému človeku. Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46 To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Otca, ho naozaj videl. 47 Preto vám znova opakujem: Každý, kto mi uverí, získa večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli. 50 Kto však okúsi skutočný nebeský chlieb – a tým som ja – nezomrie. 51 Kto sa mnou sýti, bude žiť večne. Tým chlebom je moje telo a ja ho obetujem, aby svet mohol žiť.“ 52 To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: „Ako si to predstavuje, môžeme azda jesť jeho telo?“ 53 Ježiš im na to odpovedal: „Znova dôrazne opakujem: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate večný život. 54 Iba ten, kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je váš pravý duchovný pokrm a moja krv pravý duchovný nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ja mu budem zdrojom života, ktorý pramení zo živého Otca. 58 Ja som ten pravý chlieb z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli chlieb z neba.“ 59 Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge.

Petrovo vyznanie

60 Na týchto slovách sa mnohí z jeho doterajších prívržencov pohoršili a vraveli: „Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!“ 61 Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: „To vás pohoršuje? 62 A čo poviete, keď uvidíte, že ja, Syn človeka, sa vraciam hore, odkiaľ som prišiel? 63 Iba Svätý Duch dáva život, telo samo nič neznamená. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život. 64 Ale niektorí z vás neveria.“Ježiš vedel totiž od začiatku, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí. 65 A potom doložil: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, ak ho Otec ku mne nepritiahne.“ 66 Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali. 67 Tu sa Ježiš obrátil k dvanástim najbližším učeníkom a spýtal sa ich: „Aj vy ma chcete opustiť?“ 68 Šimon Peter odpovedal za všetkých: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život. 69 My sme uverili, aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“ 70 Ježiš mu na to povedal: „Vás dvanástich som si sám vyvolil, a predsa aj v jednom z vás je diabol.“ 71 Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, jedného z jeho dvanástich učeníkov, ktorý ho neskôr naozaj zradil.