Johannes 17 | Nádej pre kazdého

Ježiš prosí za svojich učeníkov

1 Keď Ježiš dohovoril, zahľadel sa hore a povedal: „Otče, prichádza môj čas. Priznaj sa teraz ku mne, aby som mohol ukázať tvoju veľkosť. 2 Zveril si mi predsa moc nad všetkými, aby som ich uviedol do večného života. 3 Kto chce žiť večne, musí poznať teba ako jediného pravého Boha a mňa ako toho, ktorého si poslal. 4 Vykonal som všetko, čo si mi uložil, a tým som dokázal tvoju veľkosť. 5 Otče, osláv ma teraz svojou slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. 6 Ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta, som ukázal, kto vlastne si. Patria tebe a ty si mi ich zveril. Uverili tvojmu slovu a žijú podľa neho. 7 Teraz vedia, že všetko, čo mám, je od teba. 8 Všetko, čo si mi povedal, som im zvestoval. A oni prijali tvoje slová a poznali, že som prišiel na zem od teba, a uverili, že si ma ty poslal. 9 Teraz sa nemodlím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 Veď všetko, čo mám, je tvoje, a čo je tvoje, patrí aj mne. A tak nech sa na nich zjaví moja sláva. 11 Ja teraz opúšťam tento svet a odchádzam k tebe. Ale oni tu zostávajú. Svätý Otče, staraj sa o nich a daj, aby boli jednotní, ako sme my spolu jedno. 12 Kým som bol s nimi, všetkých, ktorých si mi dal, udržiaval som v jednote. Chránil som ich, takže sa nik nestratil – okrem Judáša. Ale aj jeho zrada musí poslúžiť tvojim plánom. 13 A teraz odchádzam k tebe. Toto všetko im ešte raz zdôrazňujem, kým som s nimi, aby ich moja radosť úplne naplnila. 14 Naučil som ich tvojim prikázaniam a svet ich nenávidel, lebo podobne ako ja nesplynuli s prúdom. 15 Neprosím, aby si ich zo sveta vzal, ale chráň ich pred mocou zla. 16 Nepatria svetu, ako ani ja mu nepatrím. 17 Daj, nech ich tvoje slovo, ktoré je pravda, očistí a posvätí. 18 Ako si ty mňa poslal do sveta, tak ja posielam ich. 19 Ja za nich posväcujem svoj život, aby oni mohli rásť v pravde a v svätosti. 20 Ale neprosím iba za nich, no aj za všetkých, ktorí budú počúvať posolstvo mojich učeníkov a uveria vo mňa. 21 Daj, nech sú všetci jedno srdce a jedna myseľ, ako aj my sme, Otče, jedno. Tak ako si ty vo mne a ja v tebe, aj oni nech sú s nami pevne spojení. Potom sa svet presvedčí, že si ma poslal. 22 Preto som im dal aj slávu, ktorú si mi daroval, aby žili v takej istej jednote ako ja s tebou. 23 Nech zostanú vo mne a ja v tebe, tak budeme dokonale jednotní. A vtedy svet pozná, že ty si ma poslal a že miluješ mojich učeníkov, ako aj mňa miluješ. 24 Otče, chcem, aby všetci, ktorých si mi dal, prišli tam, kde ja idem, a poznali ma v plnej sláve. Dal si mi ju z lásky, prv ako bol svet. 25 Spravodlivý Otče, aj keď ťa svet nepozná, ja ťa poznám, a aj oni poznali, že si ma poslal. 26 Ukázal som im teba a ešte aj ukážem, aby tvoja láska ku mne aj ich napĺňala a ja aby som žil v nich.“