2.Korinther 3 | Nádej pre kazdého

1 Vyzerá to, ako keby sme stále dokazovali svoju dôveryhodnosť? Potrebujeme si azda ešte len získavať vašu dôveru, alebo od vás žiadať svedectvo o nej? 2 Naším najlepším svedectvom ste predsa vy sami! Atrament a papier môžu klamať, ale ako zmenil Kristus vaše životy, to musí vidieť každý na vlastné oči. 3 Vy ste Kristovým listom, ktorý sme písali nie perom, ale Božím Duchom; nie na papier, ale na živé ľudské srdcia. 4 Nedovolil by som si takto hovoriť o sebe, keby som si nebol istý, že to všetko spôsobuje sám Pán Boh prostredníctvom Pána Ježiša Krista. 5 Keby sme boli závislí iba od svojich vlastných schopností, neboli by sme schopní vykonať celkom nič. Ak predsa má naša práca nejaké výsledky, je to len z Božej moci. 6 On nás urobil schopnými hlásať novú zmluvu, ktorú Boh s človekom uzatvára na jeho záchranu. Táto zmluva sa nezakladá na litere, ale na Duchu. Litera zabíja, ale Duch dáva život.

Stará a nová zmluva

7 Keď Mojžiš odovzdával izraelskému národu Božie zákony vytesané na kamenných doskách, na tvári sa mu skvel odlesk Božej slávy tak veľmi, že oči všetkých prítomných boli oslepené; a to išlo o zákony, ktorých nedodržiavanie sa trestalo smrťou. 8 O koľko slávnejšia je zmluva, v ktorej Pán Boh teraz daruje človeku nový život prostredníctvom svojho Ducha! 9 Ak vyhlásenie zákonov, ktoré odsudzovali, sprevádzal taký jas, s akou slávou musí byť spojená zvesť o tomto dare života! 10 Popri nej aj Mojžišova svätožiara je ničím. 11 Ak už to, čo bolo iba dočasné, bolo také slávne, o koľko slávnejšie bude to, čo trvá naveky. 12 Keďže viem, že táto Božia sláva nie je pominuteľná, môžeme vystupovať s istotou a otvorenosťou. 13 Mojžiš si pred ľuďmi zahaľoval tvár, aby nevideli, ako sa jej jas postupne stráca. 14 Mojžišov národ však postihla ešte iná slepota: dodnes, kedykoľvek sa v synagógach číta Starý zákon, zostáva im jeho pravý zmysel zahalený. 16 Kto sa však vo svojej duchovnej biede obráti k Pánovi, tomu sa otvoria oči. 17 Ten Pán je Duch, a kde vládne on, tam človek už nie je otrokom zákona. 18 Na našej nezakrytej tvári sa odráža Božia sláva ako v zrkadle; sami sa tak postupne stávame jeho čoraz vernejším a krajším obrazom, tak ako nás mení a pretvára jeho Duch.