1Spytujem sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Žid, potomok Abrahámov z Benjamínovej vetvy.2Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si vyvolil od počiatku. Z Písma sa dozvieme, že už Eliáš sa ponosoval na svoj národ: „3Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už len ja som zostal pri tebe, a teraz aj mňa chcú zabiť.“4A čo mu na to odpovedá Boh? „Sedemtisíc verných – okrem teba – sa neklania cudzím bohom.“5Takisto aj dnes je tu zvyšok verných.6Boh si ich však nevyvolil pre ich zásluhy, ale zo svojej milosti. Teda nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by nebola milosťou.7Čo z toho vyplýva? Izrael nedosiahol Božiu priazeň, po ktorej túžil. Dosiahli ju len vyvolení.8Oči ostatných boli zaslepené. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.9Dávid hovorí v jednom svojom žalme: „Obetný oltár nech sa im osídlom a pascou stane, do ktorej sami sa chytia a dostanú zaslúženú odplatu.10Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a šiju nech majú navždy zohnutú pod bremenom zákonov.“
Varovanie pred namyslenosťou
11Spytujem sa teda: Potkli sa azda preto, aby padli celkom? Vôbec nie! Ich pád však umožnil záchranu pohanov, a to prebudilo u Židov žiarlivosť.12Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia?13Vám, ktorí nie ste Židia, by som chcel povedať: Veľmi sa teším, že ma Boh poslal práve k vám, aby som vám zvestoval evanjelium.14Tým azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k spaseniu.15To, že sa Boh načas odvrátil od nich, viedlo k zmiereniu Boha s pohanskými národmi. A aké nádherné bude, keď sa Boh zase k svojmu ľudu navráti! To ako keby mŕtvi znova ožili!16S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetok chlieb. A ak sú korene stromu zdravé, zdravé sú aj vetvy.17Ale niektoré vetvy toho stromu – hovorím o Božom vyvolenom ľude – boli odlomené. Na ich miesto ste boli zaštepení vy ako konáre planej olivy, takže beriete silu z koreňa ušľachtilej olivy.18Nenamýšľajte si preto, že ste čosi viac ako odlomené vetvy. Veď vy nenesiete koreň, ale koreň nesie vás.19Niekto môže namietať: „Boli predsa odlomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto.“20To je pravda. Boli vylomené, lebo neverili. A vy ste na ich mieste, lebo veríte. Nebuďte namyslení, ale radšej dbajte, aby sa to nestalo aj vám.21Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí vás.22Pamätajte na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k vám – pravda, ak zostanete verní. Inak odtne aj vás.23A takisto Židia, ak sa vrátia k Bohu, budú zaštepení naspäť. Boh má moc to urobiť.24Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom – čo sa nikdy nerobieva – o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na miesto, na ktoré pôvodne patrili.
Boh plní svoje zámery
25Nechcel by som, milí bratia, aby zostalo pre vás tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom, a nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov sa zatvrdí a neprijme Krista, ale to bude trvať iba dovtedy, kým ho neprijmú všetky ostatné národy.26Až potom bude celý Izrael zachránený, ako to predpovedal už Izaiáš: „Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti židovský ľud od bezbožnosti.27Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín.“28Ako sa teda dívať na Židov? Neprijali Pána Ježiša ako Mesiáša, preto sa stali Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil.29Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší.30Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia.31V podobnej situácii sú teraz oni. Stavajú sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy práve preto, aby ju nakoniec mohli dostať aj oni.32Lebo Boh všetkých – Židov aj pohanov – ponechal ich nevere, lebo všetkých chce obdariť svojou milosťou.
Chválospev na Božiu múdrosť a prozreteľnosť
33Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery!34Kto môže pochopiť jeho myslenie, kto bol jeho poradcom?35Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to on musel vrátiť?36Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen.
English Standard Version
The Remnant of Israel
1I ask, then, has God rejected his people? By no means! For I myself am an Israelite, a descendant of Abraham,* a member of the tribe of Benjamin.2God has not rejected his people whom he foreknew. Do you not know what the Scripture says of Elijah, how he appeals to God against Israel?3“Lord, they have killed your prophets, they have demolished your altars, and I alone am left, and they seek my life.”4But what is God’s reply to him? “I have kept for myself seven thousand men who have not bowed the knee to Baal.”5So too at the present time there is a remnant, chosen by grace.6But if it is by grace, it is no longer on the basis of works; otherwise grace would no longer be grace.7What then? Israel failed to obtain what it was seeking. The elect obtained it, but the rest were hardened,8as it is written, “God gave them a spirit of stupor, eyes that would not see and ears that would not hear, down to this very day.”9And David says, “Let their table become a snare and a trap, a stumbling block and a retribution for them;10let their eyes be darkened so that they cannot see, and bend their backs forever.”
Gentiles Grafted In
11So I ask, did they stumble in order that they might fall? By no means! Rather, through their trespass salvation has come to the Gentiles, so as to make Israel jealous.12Now if their trespass means riches for the world, and if their failure means riches for the Gentiles, how much more will their full inclusion* mean!13Now I am speaking to you Gentiles. Inasmuch then as I am an apostle to the Gentiles, I magnify my ministry14in order somehow to make my fellow Jews jealous, and thus save some of them.15For if their rejection means the reconciliation of the world, what will their acceptance mean but life from the dead?16If the dough offered as firstfruits is holy, so is the whole lump, and if the root is holy, so are the branches.17But if some of the branches were broken off, and you, although a wild olive shoot, were grafted in among the others and now share in the nourishing root* of the olive tree,18do not be arrogant toward the branches. If you are, remember it is not you who support the root, but the root that supports you.19Then you will say, “Branches were broken off so that I might be grafted in.”20That is true. They were broken off because of their unbelief, but you stand fast through faith. So do not become proud, but fear.21For if God did not spare the natural branches, neither will he spare you.22Note then the kindness and the severity of God: severity toward those who have fallen, but God’s kindness to you, provided you continue in his kindness. Otherwise you too will be cut off.23And even they, if they do not continue in their unbelief, will be grafted in, for God has the power to graft them in again.24For if you were cut from what is by nature a wild olive tree, and grafted, contrary to nature, into a cultivated olive tree, how much more will these, the natural branches, be grafted back into their own olive tree.
The Mystery of Israel’s Salvation
25Lest you be wise in your own sight, I do not want you to be unaware of this mystery, brothers:* a partial hardening has come upon Israel, until the fullness of the Gentiles has come in.26And in this way all Israel will be saved, as it is written, “The Deliverer will come from Zion, he will banish ungodliness from Jacob”;27“and this will be my covenant with them when I take away their sins.”28As regards the gospel, they are enemies for your sake. But as regards election, they are beloved for the sake of their forefathers.29For the gifts and the calling of God are irrevocable.30For just as you were at one time disobedient to God but now have received mercy because of their disobedience,31so they too have now been disobedient in order that by the mercy shown to you they also may now* receive mercy.32For God has consigned all to disobedience, that he may have mercy on all.33Oh, the depth of the riches and wisdom and knowledge of God! How unsearchable are his judgments and how inscrutable his ways!34“For who has known the mind of the Lord, or who has been his counselor?”35“Or who has given a gift to him that he might be repaid?”36For from him and through him and to him are all things. To him be glory forever. Amen.
Diese Website verwendet Cookies, um Ihnen die bestmögliche Nutzererfahrung bieten zu können.