Pomoc

Nádej pre kazdého

Zármutok nad Izraelom

1 Ó Izrael! Ó môj národ! Ako veľmi túžim, aby si aj ty našiel cestu ku Kristovi!
2 Trápim sa a srdce ma neprestajne bolí pre teba.
3 Kristus vie a môže to dosvedčiť aj Svätý Duch, že by som radšej sám chcel byť zatratený, keby to mohlo teba zachrániť. Boh vám dal tak mnoho, a predsa ho nechcete poslúchať.
4 Prijal vás ako svoj vyvolený národ, slávne vás viedol dejinami, uzatváral s vami zmluvy, dával vám svoje zákony, naučil vás, ako ho máte uctievať, a dal vám aj krásne zasľúbenia.
5 Mali ste slávnych praotcov a z vášho národa pochádza aj Kristus. Jeho, ktorý je Bohom a Vládcom všetkého, zvelebujeme naveky!
6 Ale Božie slovo neprestalo platiť: Izraelitmi nie sú všetci tí, čo odvodzujú svoj rodokmeň od Abraháma.
7 Aj keď sú to potomkovia Abrahámovi, Boh mal na mysli iba Izáka, keď Sáre sľúbil Syna.
8 To znamená, že nie všetci potomkovia Abraháma sú Božími deťmi, ale iba tí, čo sa narodili z Božieho sľubu.
9 Aj o synoch, ktorých mal Izák so svojou ženou Rebekou,
10 rozhodol Boh už pred ich narodením.
11 Boh určil ich vzájomné postavenie ešte skôr, ako sa o to mohli zaslúžiť. Zdôraznil tým, že má právo rozhodovať o ľuďoch celkom slobodne, bez ohľadu na to, či robia dobre alebo zle.
12 Rebeke oznámil, že starší zo synov bude slúžiť mladšiemu.
13 V Písme sa o tom hovorí: „Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel.“

Nikto nemá nárok na Božie milosrdenstvo

14 Znamená to azda, že Boh je nespravodlivý? Rozhodne nie!
15 Mojžišovi predsa povedal: „Prejavím svoju priazeň, komu chcem, a zľutujem sa, nad kým chcem.“
16 Nezáleží teda na tom, či niekto stojí o Božiu priazeň, alebo sa o ňu tvrdo usiluje, ale či sa Boh nad ním zľutuje.
17 Príkladom toho je faraón, egyptský kráľ, ktorý sa postavil proti Božím príkazom. Je o ňom napísané: „Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.“
18 Boh sa teda zmiluje, nad kým chce, a komu chce, tomu milosť odoprie.

Božie a ľudské meradlá sú iné

19 Možno niekto namietne: Prečo nás teda Boh karhá? Môžeme sa vzoprieť jeho vôli?
20 Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto?
21 Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu?
22 Nemohol aj Boh ukázať svoj hnev, ale aj svoju zhovievavosť voči ľuďom zrelým na potrestanie,
23 a nemá právo prejaviť svoju dobrotu k ľuďom, ktorých zahrnul milosrdenstvom a určil pre večnú slávu?
24 Podobne povolal aj nás, a to nielen Židov, ale aj z pohanských národov,
25 ako to naznačuje už prorok Ozeáš: „Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanou“.
26 A na inom mieste: „Tí, o ktorých bolo povedané: Vy nie ste môj ľud, budú nazvaní synmi Boha živého.“
27 O Izraelovi hovorí Izaiáš: „Keby ich bolo ako morského piesku, len hŕstka sa ich zachráni.
28 Lebo Hospodin vykoná svoj súd na zemi rýchlo a úplne.“
29 A ešte predtým Izaiáš predpovedal: „Keby nám Hospodin zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme spustli ako Sodoma a Gomore by sme sa podobali.“

Nesprávna cesta k Bohu

30 Čo teda povieme nakoniec? To, že pohania, ktorí nehľadali cestu k Bohu, sa k nemu dostali, a to vierou v Ježiša Krista,
31 ale Izrael, vyvolený národ, ktorý sa usiloval získať si spravodlivosť pred Bohom zachovávaním jeho zákonov, spravodlivosť nikdy nedosiahol.
32 Prečo? Lebo sa usiloval získať spravodlivosť svojimi skutkami, a nie vierou v Krista. Preto sa im Kristus stal „kameňom úrazu“.
33 O ňom už prorok Izaiáš napísal: „Hľa, kladiem na Sion kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto v neho verí, nebude zahanbený.“
© 2018 ERF Medien